Raz sa ukázala nádej, prišli ľudia, chceli jej pomôcť, vyhrabať ju von z pouličného bahna a dali jej presné inštrukcie, kam sa má hlásiť, čo robiť, aby sa znovu smela dívať na svoj odraz v zrkadle. Verili, že to dokáže, ale ona sa vzdala, hoci prišla, chvíľu sa premáhala, ale napokon sa ocitla tam, odkiaľ ušla, rovnaké chodníčky, rovnakí díleri.
Prečo sa nedokázala zmeniť? Alebo si predstavme muža, na ktorom žene záleží, ľúbi ho a dáva mu milión príležitostí, aby prejavil, aké hlboké sú jeho city k nej, ale on len rozpráva a rozpráva, skutky nijaké. Prečo sa nezmení a prečo sa vo všeobecnosti ľudia tak ťažko menia?
Nechcú
Niektorí ľudia, a môže nás z toho bolieť srdce na zbláznenie, sa zmeniť nechcú. Vyhovuje im, ako žijú, ako premýšľajú, a aj keď by im sem-tam napadlo, že čosi by mohlo byť predsa len v budúcnosti iné, myšlienku zavrhnú. Lebo si zvykli. Lebo milujú svoje pohodlie. Lebo...
Prostredie
Niekedy by sa niekto i rád posunul, rád by sa dostal ďalej, avšak prostredie, v ktorom sa pohybuje, mu to nedopraje. Toto je obyčajný príbeh, ale pravdivý a, nanešťastie, deje sa takmer neustále.
Jozef chce skoncovať s fajčením. Prestane si kupovať cigarety, drží na uzde chuť zapáliť si, keď ho navštívi smútok alebo ho pohryzne hnev. Jeho priateľka však fajčí, a hoci jej dôrazne prízvukoval, aby ho vynechala zo svojich provokačných rečí, ona na to nedbá. Smeje sa mu, šermuje krabičkou cigariet pred jeho očami a on odoláva, až kým si jedného dňa nepovie, že je to zbytočné. Býva, kde býva, tak len zatne zuby a viac sa nepokúša.
Zlyhanie
Sú situácie, keď sa viacerí zmeniť chceli, aj robili, čo bolo v ich silách, ale zlyhali, pošmykli sa, vrátili sa späť do známych záležitostí. A keďže to raz skúsili a nevyšlo to, už viac nemienia opakovať staré a radšej to nechajú tak, v okovách ich totiž drží strach zo zlyhania. Keď totiž znovu spadnú, budú sa musieť pasovať aj s hanbou a pocitmi neschopnosti, a to nemajú v úmysle druhý raz absolvovať.
Ako
Niektorí o zmene premýšľajú, ale nevedia, ako ju dosiahnuť. Kam vykročiť, na koho sa spoľahnúť a či vôbec niekto taký je. Motivácia by aj bola, ale spôsoby sú nejasné.
Poškodia si
Sú aj takí, čo sa boja, že ak skutočne prežijú premenu, stratia všetko, čo im je známe. Stratia mienku priateľov. Známi ich uvidia v inom svetle, možno zraniteľných. Boja sa, že zostanú opustení, a tak sa radšej nehýbu, lebo osamelosť je len v mysli odporná, nik ju netúži vidieť tvárou v tvár.
Bolesť
So zmenou kráča ruka v ruke aj bolesť, a aj keď je krátkodobá, aj keď časom pominie a človek sa potom bude môcť tešiť, že si zvolil niečo múdre, je taká intenzívna, až prináša zdanie, že sa nedá prekonať. Niekedy je to hlboká bolesť, lebo musíme opustiť niekoho či niečo, a ach, to je utrpenie. Preto sa niekedy ľudia nemenia, lebo neveria, že bolesť sa časom stratí, a ak aj veria, cesta k úľave im pripadá dlhšia než život.
Lenivosť
Občas zmene bránia dve veci, čo sú dôležité aj nepopulárne, také jednoduché a pritom zložité. Lebo keď sa chceme zmeniť, nesmieme byť leniví a potrebujeme urobiť zmluvu so sebadisciplínou. Stanoviť si, ako a čo a najmä dodržiavať to.
Za Netky.sk
Michaela Mihokova
