VYHĽADÁVANIE
Čo robiť, keď odvšadiaľ počuť len zlé správy? Ak sa navyše pridá aj strach a on sa iste pridá, pretože nie je možné vnímať nebezpečenstvo a nepocítiť ani kvapku neistoty, potom je priam nemožné udržiavať si čistú myseľ.
Ani kresťan s vedomosťou, že existuje dobrý a milujúci Boh, nie je imúnny a zvesti šíriace sa z médií, ho nenechávajú na pokoji. Nestačí si pripomínať, že svet nie je dokonalé miesto, nestačí sa povzniesť. Nestačí predstierať a prestať sledovať dianie. Jediné, čo je naozaj účinné a môže pomôcť komukoľvek, je zamerať pozornosť na zopár rád, ktoré Boh prostredníctvom Biblie rozdal. Dobre totiž vedel, čomu ľudstvo bude čeliť, a preto nechcel, aby sme boli v nevedomosti. Pripravil nás, aby sme nielen vydržali, ale aj obstáli a neupustili ani kúsok odvahy.
Hovoril otvorene
Ježiš otvorene svojim nasledovníkom hovoril, že v spoločnosti nastanú všelijaké nepokoje. Že budú zemetrasenia, vojny, hlad... „Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad [a mor] a miestami zemetrasenia.“ Keď teda realitu nepopieral syn Boha, nepopierajme ju ani my.
Rady
Po prvé, máme sa mať na pozore pred strachom! Áno, myseľ si povie, že nie je prirodzené nebáť sa a má pravdu. Skutočne všetko kričí, všetko sa akosi rúti a nevieme, čo ďalšie sa dostane do uší a privodí obavy. Veď sme bojovali s vírusom, žili sme v izolácii, poznáme samotu lepšie ako chlieb. Toľko sme dúfali a nazdávali sa, že keď sa situácia zlepší a zmiernia sa ťaživé podmienky, budeme si môcť pokojne vydýchnuť. Zložiť starosti. Usmiať sa.
A predsa utrpenie ako keby nebolo na konci a nikto netuší, kde sa nachádza dno. Ježiš však rozpráva s ohľadom na dokonalé poznanie ľudského srdca, a keď vystríha a tvrdí, že sa dá žiť bez strachu, potom je to skutočne tak a nemožno o tom pochybovať.
Strach núti hrbiť sa. Strach núti premýšľať iracionálne. Strach skracuje dni a pridáva únavu. Strach oddďaľuje dobro a privoláva zlo. Strach vidí jedno, ale na druhé sa už nepozrie. V Biblii sú viaceré verše, ktoré dopomáhajú odplašiť ho, dalo by sa vypísať aj tisíc, ale nech poslúžia aspoň daktoré. „Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa. Keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli.“
„Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim.“
„Ja, ja som vaším tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva?"
„Hospodin je moje svetlo a spása, koho sa budem báť? Keď On je pevnosťou môjho života, koho sa budem strachovať?"
Po druhé, pamätajme, že ešte sa nedostavil koniec. Možno sa to tak zdá, ale Ježiš nám pomáha, aby sme neupadli do vlastných a nepravdivých úvah. Nech je problém akokoľvek ťažký na zvládnutie, trvá dočasne, iba Boh je večný.
Po tretie, rovnako dôležité je modliť sa, vyliať pred Bohom súcit a myslieť aj na cudzie utrpenie.
Veď koniec koncov v modlitbe sa môže stať čokoľvek. Môže sa rozdeliť more, zastaviť slnko, vzkriesiť, čo bolo mŕtve a povstať to, čo bývalo chromé.
Po štvrté, rozdeľovanie nemá zmysel. Ľudia mali vždy akúsi čudesnú potrebu predeľovať sa, a to nielen v súčasnosti, ale aj v ďalekej minulosti. Aj apoštol Pavol, veľmi známy pre svoje pôsobenie, prežil chuť rozdelenia, niekdajšia cirkev sa totiž zvykla vadiť pre hlúposti.
Jeden sa hádal, že patrí k Pavlovi, druhý zasa, že jeho kazateľom a vodcom je ktosi iný. Vznikali zbytočné zvady a zabúdalo sa na najdôležitejšie.
Nerozdeľujme, keď by sme mali spájať a nepovolávajme k nenávisti, keď sme povolaní milovať.
Po piate, majme správne očakávania. Nie je jedno, v čo naše srdcia dúfajú a k akým slovám sa obracajú. Nech je útechou Boh, ktorý zdôrazňuje, že kto v Neho verí, zahanbený nebude. Naopak, dôvera bude dvíhať, zbavovať vrások a pribudne sila.
Prečítajte si: Vysmieval sa z Biblie, takúto odpoveď však nečakal!
