Jeden chlapček, ktorý, samozrejme, neskôr dorástol do dospelosti a získal si nesmrteľnú slávu, zakúsil ukrutnosť. Matka mu chradla, požierala ju rakovina a jemu bolo celkom zrejmé, že ak Boh nezasiahne, odnesie ju smrť.
Ktože bol spomínaný chlapček? Literárny i neliterárny svet ho pozná, volal sa C. S. Luis a okrem talentu, ktorého sa mu zosypalo bez preháňania na tony, sa mohol pochváliť aj pevnou vierou v Boha. Občas bojoval, kládol si všakovaké otázky, ale odpovede nenachádzal. No i tak sa neprestal usilovať a svoju tragickú a súčasne nádhernú skúsenosť opísal v toľkými čitateľmi milovanej Narnii.
Prosím
Stalo sa to v prvej časti Kroník Narnie, ktorá sa zachovala pod názvom Čarodejníkov synovec.
Chlapček Digory sa rovnako trápi s neľahkým osudom. Aj jemu, tak ako autorovi, pomaly zomiera matka. Nádej nie je žiadna, iba ak by zasiahol veľký lev Aslan. Je to odvážne a skoro až trúfalé, ale keď ho stretne a ocitne sa v blízkosti niekoho, kto môže zvrátiť nezvrátiteľné, naberie silu a spýta sa.
„Nemohli by ste mi, prosím vás, dať nejaké čarovné ovocie, ktoré by uzdravilo moju mamu?" Prosba je to pokorná, trhá srdce a láme aj najzarytejšieho odporcu emocionálnych prejavov. Iba Aslan, ten veľký a mocný, akosi mlčí. Nič nevraví, ani nenaznačí, že vôbec zúfalstvo počul.
Ešte raz
Digory by zabudol na ponížené bedákanie, ale čas sa krátil. Preto to skúsil ešte raz a leva žiada nie hlasom, do ktorého sa snažil vložiť vyrovnanosť, ale so slzami v očiach. „Ale, prosím,“ vyhŕklo z neho, či chcel alebo nechcel, „nedáte… Nemohli by ste mi, prosím, dať niečo, čo by vyliečilo moju mamu?" A potom sa udial zázrak.
Prečítajte si: Do manželstva sa traja nezmestia
Chlapček predtým nehľadel na leva, ale odrazu, keď opäť načúval iba tichu bez reakcie, pozdvihol zrak. A uvidel Aslana, ako bez ostychu plače. Jeho tvár bola naklonená k chlapcovi a slzil tak oddane a láskyplne, až to bralo slová z úst a dych z pľúc.
Aj Boh
C. S. Lewis v autobiografickom prvku ukázal, aký je Boh. Zdá sa, že neprichádza odpoveď. Nijaká, ani kladná, ani záporná. Modlíme sa a veríme v uzdravenie, chceme zacelenie, vyrovnanie nezrovnalostí a navrátenie stratených. Kde je Boh, ten veľký a mocný, ktorý stvoril všetky hviezdy na nebi?
Možno nedáva to, čo by sme si predstavovali a o čom tajne hútame v srdci a možno sú jeho rozhodnutia zahalené nepochopením. Ale náš žiaľ ho nenecháva ľahostajným. Jeho tvár je blízko, takmer by sme mohli zavadiť o jeho nádychy. A jeho oči sú plné súcitu a sĺz. Roní ich vtedy, keď aj my. Padajú a padajú z lásky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies