Slovenský someliér ohúril aj kráľovskú rodinu: Nalieval som víno Harrymu

Veľa vína prešlo jeho chuťovými pohárikmi, kým sa vypracoval na viceprezidenta Asociácie someliérov Slovenskej republiky. Keď začínal študovať na Hotelovej akadémii v Nových Zámkoch, víno považoval iba za jeden z mnohých alkoholických nápojov a netušil, že mu zasvätí zvyšok života.

Vo víne sa ukázala pravda

Začalo sa to veľmi neromanticky. Ako študent vypracoval so spolužiakom v rámci stredoškolskej odbornej činnosti prácu na tému víno. Práca bola na tú dobu značne rozsiahla a dobre urobená, dvojica mladíkov sa s ňou prebojovala až na celoštátnu prehliadku, kde za jej obhajobu získala Zvláštne ocenenie.„Po tomto úspechu ma pani profesorka zo školy oslovila, či by som neskúsil someliérsku súťaž, keď už mám naštudovaných toľko informácií. Súhlasil som. Hneď v druhej súťaži som obsadil tretie miesto, čo bolo celkom motivujúce. O rok som už bol druhý na medzinárodnej súťaži a pokračoval na prvé pozície,“ spomína someliér z vinárstva Pivnica Čebovce Peter Kecskés.

V nasledujúcich rokoch vyhral 10 slovenských a medzinárodných súťaží, reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy aj na Majstrovstvách sveta v Chile. V takomto rozsahu sa to doteraz nepodarilo nikomu zopakovať. Je to skutočne mimoriadny úspech vzhľadom na to, že na vzdelávanie v tejto oblasti neboli vtedy takmer žiadne zdroje. Dostupné boli len rôzne knihy, encyklopédie, všetko bolo potrebné ručne vyhľadávať, prepisovať, xeroxovať. Zákony, vyhlášky, zahraničné časopisy...

„Za úspech do istej miery vďačím rodinnému prostrediu, keďže starí rodičia mali vinice, dorábali víno a kontakt s vinohradom bol súčasťou môjho detstva. Pomohlo mi to najmä z praktického hľadiska. Významne ma posunula aj možnosť pracovať s prezidentom Asociácie someliérov na Slovensku Štefanom Valovičom. Kvôli tomu som na poslednú chvíľu zmenil aj formu vysokoškolského štúdia z dennej na externú,“ hovorí someliér.

Nové výzvy

V tých časoch musel mnohým vysvetľovať, čo práca someliéra vlastne znamená. Že je to neustále štúdium a nie popíjanie vína v pracovnom čase za plácu.„Aj tak si väčšina ľudí zapamätala práve túto skrátenú verziu,“ usmieva sa odborník na víno. Roky pôsobil v poprednom slovenskom vinárstve a v naozaj dobrých reštauráciách. Aj preto ho oslovili, keď grófka Ilona von Krockow chystala svadbu svojej dcéry, aby ako znalý veci pomohol s organizovaním čašníkov z externej cateringovej služby. „Tak som sa odrazu ocitol na svadbe, kde bol jedným z pozvaných hostí aj princ Harry. Bol mimoriadne ľudský a kultivovaný, bez manierov či neštandardných požiadaviek. Podávalo sa iba miestne víno Chateau Belá a všetkým hosťom mimoriadne chutilo.“

Vyskúšal si aj prácu na druhej strane pultu, čo okrem školy nikdy nerobil. V Nových Zámkoch otvoril polievkový bar ešte v časoch, keď bol street food u nás neznámy pojem. Denne varil päť rôznych druhov polievok a predával ich do pohárov, ktoré si ľudia nosili po celom meste.„Informácia o polievkarni sa rozšírila veľmi rýchlo a do niekoľkých týždňov sme denne predávali 200 – 250 polievok, na ktoré ľudia stáli v rade a zvyčajne sa vypredali do 1,5 hodiny od otvorenia. Bolo to skvelé obdobie. V tom čase sa mi však narodila dcéra a postupne som prišiel do bodu, keď som cítil, že sa treba posunúť. A tak som celý projekt predal,“ spomína P. Kecskés.

Po ňom prišiel nový, ešte väčší koncept vínneho baru s vinotékou. Po piatich rokoch prevádzky však aj tento projekt predal. A čo robí dnes?„Dnes sa už nepovažujem za someliéra v pravom slova zmysle. Ozajstná práca someliéra je totiž spätá priamo s reštauráciou a túto oblasť som viac-menej už opustil. Teraz sa venujem výlučne šíreniu dobrého mena vinárstva Pivnica Čebovce.“

Čo pije someliér?

V pracovnom čase už teda nedegustuje vína za peniaze (úsmev). V mladom úspešnom vinárstve je jeho úlohou komunikácia a udržiavanie dobrých vzťahov s partnermi, distribútormi a zákazníkmi, vyhľadávanie nových predajných kanálov, cenotvorba, komunikácia so zahraničnými partnermi či obsluha e-shopu.„K tomu všetkému patria stále aj degustácie a prezentácie buď vo vinárstve, alebo po celom Slovensku. Mám radosť, keď na degustácii ľudia zažijú takzvaný ,vau efekt‘ a odchádzajú z nej s nadšením a so zážitkom,“ predsa len sa nevzdáva svojho pôvodného umenia muž, ktorý k tvrdeniu J. W. Goetheho, že víno poteší srdce, pridáva vlastné poznanie, že poteší aj myseľ.

Ale teší ho usrkávať víno aj mimo práce? Po všetkých tých rokoch, degustáciách a zážitkoch?„Áno, víno je, samozrejme, prvou voľbou, ak si treba vybrať nejaký alkoholický nápoj. Je to bez debaty najkultúrnejší nápoj, ktorý spája ľudí a je súčasťou civilizovaného sveta už tisíce rokov. Pivo je u mňa skôr len také letné spestrenie a ak má voľba padnúť na nejaký destilát, bude to s určitosťou nejaký ovocný destilát.“

Jeho cieľom je zažiť ešte veľa skvelých ročníkov vína a mať komu odovzdať svoje skúsenosti. „Moja 9-ročná dcéra má aktuálne v užšom výbere budúcej profesie aj to, že by mohla byť vinárkou. 4-ročný syn si doma z hračiek nestavia domčeky, ale vinárstva, tak uvidíme, čo z toho vzíde,“ uzatvára s úsmevom veľký slovenský znalec vín.