Slovensko prepísalo históriu! Hlavou štátu sa stala prvýkrát žena

NETKY.SK • 31 Marec 2019, 09:00 • 2 min
Slovensko prepísalo históriu! Hlavou štátu sa stala prvýkrát žena

BRATISLAVA - Úrad prezidenta bude po prvýkrát v histórii novodobých slovenských dejín viesť žena, Zuzana Čaputová.

slovakia

left justify in out

Kandidátka podľa neoficiálnych výsledkov získala viac ako milión hlasov občanov a s dostatočným náskokom porazila protikandidáta Maroša Šefčoviča. Čaputová sa stala víťazkou v poradí už piatej priamej voľby hlavy štátu v ére samostatného Slovenska a na najbližších päť rokov zasadne v Prezidentskom paláci, kde vystrieda Andreja Kisku. Čaputová je známa ako občianska aktivistka, ktorá sa chce tiež podľa vlastných slov pričiniť o spájanie všetkých ľudí.

Slovensko bolo svedkom prvej voľby prezidenta hneď po vzniku samostatnej republiky 1. januára 1993, hlavu štátu však vyberali poslanci Národnej rady SR. V prvej voľbe 26. januára 1993 boli najúspešnejší vtedajší poslanci Roman Kováč (HZDS) a Milan Ftáčnik (SDĽ), ani jeden z nich však nedostal potrebných 90 hlasov a vo februári sa parlament zišiel na druhej voľbe. Do nej už išla vládna koalícia HZDS a SNS len s jedným kandidátom - ekonómom, bývalým ministrom financií a spoluzakladateľom HZDS Michalom Kováčom.

Ten sa napokon so ziskom 106 poslaneckých hlasov stal prvým slovenským prezidentom, v tajnej voľbe ho podporili aj poslanci SDĽ. Michal Kováč bol inaugurovaný 2. marca 1993 a vo funkcii zotrval až do skončenia funkčného obdobia 2. marca 1998. Hoci bol kandidátom vládneho HZDS, pomerne rýchlo zavládlo napätie medzi ním a predsedom hnutia Vladimírom Mečiarom, ktorému nevyhovel v niektorých personálnych otázkach, odmietol vymenovať napríklad Ivana Lexu za šéfa SIS, či viackrát vystúpil v parlamente s kritickými správami o stave republiky. Prezident Kováč dokonca v roku 1995 zažil aj únos a zavlečenie jeho syna Michala do Rakúska, z ktorého bola podozrivá SIS pod vedením Ivana Lexu. Na záver jeho funkčného obdobia sa hneď oproti Prezidentskému palácu objavili digitálne hodiny, ktoré odpočítavali dni do konca jeho úradovania. Bola to práca Fedora Flašíka, ktorý mal na starosti kampane HZDS.

Michal Kováč skončil v prezidentskom úrade 2. marca 1998. V čase, keď bolo Slovensko bez hlavy štátu - až do 15. júna 1999, niektoré kompetencie prevzal premiér Vladimír Mečiar. Jedným z prvých krokov bolo vyhlásenie amnestií týkajúcich sa únosu Michala Kováča mladšieho. Rozhodnutiu pristúpiť na Slovensku k priamej voľbe hlavy štátu predchádzala v roku 1998 neúspešná voľba prezidenta v parlamente, kde sa ho poslancom nepodarilo zvoliť ani v niekoľkých opakovaných voľbách od januára až do decembra. Napokon po parlamentných voľbách v septembri 1998 sa vládna koalícia dohodla na priamej voľbe hlavy štátu.

Slovensko sa dočkalo prvej priamej voľby prezidenta 15. mája 1999. O úrad sa uchádzal aj prvý slovenský prezident Michal Kováč, ktorý sa však napokon ešte pred prvým kolom vzdal v prospech dlhoročného košického primátora a bývalého komunistického funkcionára Rudolfa Schustera. Ten postúpil do druhého kola spolu s Vladimírom Mečiarom. V druhom kole 29. mája 1999 sa podarilo zvíťaziť so ziskom 57,18 percenta Rudolfovi Schusterovi a stal sa tak prvým priamo zvoleným slovenským prezidentom. Počas prezidentovania ho postihli vážne zdravotné problémy, v kritickom stave bol prevezený do Rakúska. Počas tohto obdobia prezidentské právomoci prevzala načas vláda. Vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách, ktoré spojil s prvým kolom prezidentských volieb, za čo čelil kritike.

O päť rokov Slováci opäť pristúpili k volebným urnám, aby v priamej voľbe zvolili hlavu štátu. Šéf HZDS Vladimír Mečiar sa zase pokúsil dostať do prezidentského úradu. V prvom kole 3. apríla 2004 uspel a do druhého kola postúpil tento raz s bývalým predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom. Horúcim kandidátom bol aj Eduard Kukan z SDKÚ, ktorému sa len veľmi tesne nepodarilo dostať do druhého kola so ziskom 22,10 percenta, kým Gašparoviča volilo 22,28 percenta ľudí. Ivan Gašparovič, niekdajší veľmi blízky spolupracovník šéfa HZDS, Mečiara v druhom kole porazil a so ziskom 59,91 percenta sa stal druhým priamo zvoleným prezidentom SR. Gašparovič sa v prezidentskom kresle udržal aj po ďalších voľbách v roku 2009, keď z prvého kola 21. marca 2009 postúpil spolu s opozičnou kandidátkou Ivetou Radičovou do druhého kola. V tomto hlasovaní 4. apríla 2009 sa mu podarilo získať 55,53 percenta hlasov a stal sa prezidentom na ďalších päť rokov.

Prezident Gašparovič sa nedostával s vládnom mocou pod vedením šéfa Smeru-SD Roberta Fica do konfliktu často, povestné je napríklad jeho vyhlásenie, že sa cíti akoby členom Smeru-SD. V ďalších voľbách v roku 2014 už Gašparovič kandidovať nemohol. Víťazom štvrtej priamej voľby hlavy štátu sa stal prvý nestranícky kandidát, podnikateľ a zakladateľ dobročinnej organizácie, Andrej Kiska. V prvom kole hlasovania 15. marca 2014 bol najúspešnejší spolu s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom. V druhom kole 29. marca 2014 sa mu so ziskom 59,38 percenta podarilo zvíťaziť a na päť rokov zasadol do prezidentského kresla. Aj Kiska sa objavoval s kritickými správami o stave krajiny a jeho prezidentovanie sprevádzali napäté vzťahy s úradujúcim premiérom Robertom Ficom. V tohtoročných prezidentských voľbách sa Kiska rozhodol neuchádzať o priazeň voličov, v politike však plánuje pokračovať.



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Katka Štefunková
Netky
Deň Ústavy o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies