KÁHIRA - Pôvodne sa ľudové hlasovanie o novej podobe základného zákona štátu očakávalo v decembri, no 50-členná komisia potrebuje viac času na vypracovanie potrebných zmien súčasnej ústavy.
Referendum o novej ústave v Egypte sa uskutoční 14. a 15. januára. V sobotu to oznámil prechodný prezident Adlí Mansúr. Ten sa o dokumente vyjadril ako o "dobrom štarte pre demokratický a moderný štát", návrh však čelí aj kritike pre zvláštne postavenie, ktoré zaručuje armády. Text totiž upevňuje jej moc a posilňuje jej vplyv na politiku. Armáda tak môže súdiť v niektorých prípadoch civilistov, vymenúvať ministra obrany a nemusí si nechať kontrolovať rozpočet. Mansúr však napriek tomu tvrdí, že nová ústava zaručuje "ľudské práva, slobody a vyváženosť moci".
Pôvodne sa ľudové hlasovanie o novej podobe základného zákona štátu očakávalo v decembri, no 50-členná komisia potrebuje viac času na vypracovanie potrebných zmien súčasnej ústavy. Tú pred rokom navrhla a schválila vláda pod vedením vtedajšieho prezidenta Muhammada Mursího a jeho egyptskej odnože panarabského hnutia Moslimského bratstvo. Islamistickú vládu však od moci v júli odstavila armáda. Nová ústava má vydláždiť cestu k budúcoročným parlamentným a prezidentským voľbám v africkej krajine. Obmedziť by mala aj vplyv islamského práva či znemožniť predstaviteľom režimu zosadeného autoritatívneho prezidenta Husního Mubaraka uchádzať sa o verejné funkcie.
Mursí podporovaný bratstvom vo svojej funkcii vydržal iba jeden rok. Po zásahu armády sa dočasným lídrom stal predseda ústavného súdu Adlí Mansúr. Turbulentné udalosti sa v severoafrickej krajine odohrávajú iba niečo vyše dvoch rokov od zosadenia Mubaraka, ktorý v Egypte vládol tvrdou rukou dlhé tri desaťročia. Islamisti žiadajú návrat k moci a odmietajú akceptovať dočasnú vládu. Strety demonštrantov s armádou si už vyžiadali viac ako tisíc obetí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies