Nie je nič krajšie, ako dostať milosť, časť prvá: Toto je návod, ako s ňou naložiť a čoho sa vyvarovať

Milosť darovaná Bohom. Áno, Boh je jej autorom a žijeme práve tu a teraz v čase, ktorý je milosťou priam presiaknutý. Je tu odvtedy, čo Ježiš zomrel na kríži, čo vstal z mŕtvych a vrátil sa do neba. Len vďaka milosti sa my, ľudia nedokonalí a nerozhodní, smieme priblížiť k Stvoriteľovi. Len vďaka nej Ho smieme nazývať priateľom, otcom, ba aj radcom. Môžeme Mu vravieť, že je naše všetko.
 
Znamená to toto
Zžiť sa s milosťou znamená, že:
 
Po prvé, príjmame odpustenie hriechov od Boha. Batoh vín, kedysi taký ťažký, neznesiteľne ťažký, už nemusíme niesť. Už nás nemusí tlačiť k zemi, už nad nami nemusí víťaziť minulosť.
 
Po druhé, vieme, že Boh nás učinil svojimi deťmi a ako Jeho deti od Neho berieme aj dobré veci. Požehnania na každý deň. Dary, pre ktoré sme nepracovali, lebo nám ich zabezpečila milosť.
 
Po tretie, milosť pôsobí, že sa ráno zobúdzame, a tak máme možnosť celkom nového začiatku. Nádych, výdych, otvoriť oči, roztiahnuť ruky a ísť v pred. Do sveta, ktorý je možno občas krutý, ale aj tak v ňom sme, aby sme ľúbili, menili, žili a radovali sa.
 
Čo s milosťou robiť nemáme?
Znie to všetko tak krásne, lebo to aj krásne je. Sú však aj veci, alebo lepšie napísané, sú ľudia, ktorých by sme nemali napodobňovať. Lebo milosť, ju by sme nemali:
 
Po prvé, nemáme ju zneužívať. Je pravda, že kedykoľvek prichádzame k Bohu, odpúšťa nám, že nás nenecháva napospas a nevzdáva sa nás. Ale práve tá milosť, tá má vypôsobiť, že chceme žiť inak, lepšie. Z vďačnosti za to, čo Boh urobil, ako nám ju prejavil. Z lásky, lebo aj on nás miluje. Z vedomia, že žiť lepšie, podľa pravidiel, je oveľa zmysluplnejšie. Nemá nás to núkať žiť hocijak s myšlienkou, že no a čo, ON, Boh, je predsa milosrdný. Nemáme nad zlými rozhodnutiami a pochybeniami mávnuť rukou. Nemáme si žiť tak, ako chceme a dúfať, že to tak nejako dobre dopadne.
 
A po druhé, nemôžeme si milosť kúpiť, to sa tiež nedá. V Biblii žil taký jeden muž, ktorý videl apoštolov, Petra aj iných, ako vkladajú ruky na ľudí a tí sú potom naplnení Duchom svätým. Pozoroval, ako Božia milosť pracuje, ako premieňa srdcia, predtým tvrdé a zblúdilé.
 
A tak prišiel, položil peniaze a žiadal, aby aj on mohol takto dávať ruky na ostatných. Myslel si, že je to niečo, čo sa dá kúpiť. Ach, ako veľmi sa mýlil!
 
„Len milosťou môžme vstúpiť, len pre milosť smieme stáť. Nemôžme si to zaslúžiť, je to pre krv baránka,“ spieva sa v jednej piesni a je to výstižné. Nemožno si to zaslúžiť. Nemožno minúť peniaze. Nemožno nič.