Nevidiaci Jarko sa podelil o tri príbehy, kedy zažil to, čo by nikto zažiť nechcel!

Toto nie je príbeh s posolstvom, akí sú všetci zlí, ako každý hľadá nenávisť a ako rasizmus vyhráva, toto je príbeh o jednom mužovi, ktorý síce predsudky zažil, aj neraz šlo o veľa, ale napriek tomu nestratil vieru v dobro, vieru v ľudí, ba ani vieru v Boha.

Jarko je nevidiaci hudobník, Róm, (hoci, samozrejme, táto informácia nie je podstatná, lebo je to predovšetkým človek), a keby ste ho poznali osobne, prvé, čo by ste si na ňom všimli, je jeho neutíchajúci zmysel pre humor.

Niežeby v živote neprechádzal búrkami, niežeby nemával problémy, má ich ako sa to stáva každému z nás, či sa nám to páči alebo nie, ale nedovolil zlému, aby ho prevalcovalo a odnieslo radosť.

Podelil sa o tri príbehy, v ktorých rasizmus bol blízko, dýchal mu na krk a nebolo to pekné.

Bitka

Raz s kamarátom išli po sídlisku, keď tu zrazu sa dostali do nechcenej naháňačky, lebo muži hlásiaci sa k hnutiu skinheads začali za nimi utekať. Jarko vtedy nakladačku nedostal, ale jeho kamarát, nanešťastie, áno. A on stál, bezbranný, lebo veď čo iné mal robiť a dúfal, že bude všetko v poriadku.

Žena

Zasa inokedy bol so svojou vtedajšou partnerkou a tiež sa k dvojici priblížil niekto, kto by rád fyzicky útočil. Jarkova priateľka protestovala, aby jeho nechali na pokoji, lebo je nevidiaci, a tak zbili ju. A opäť tá bezmocnosť, opäť pocit, že tí, čo nenávidia pre farbu pleti, nemajú zábrany. Skúšajú to na zdravotne postihnutých a vôbec im nie je zaťažko doudierať ženu.

Vo vlaku

No a aj vo vlaku sa ocitol. Cestovala s ním jeho sestra, mali konkrétny cieľ a slušne sedeli, hluk nerobili. Keď tu zrazu sa zjavil rasista, Jarkovi strelil poriadnu facku.

„Nevidíš, že on je nevidiaci?“ zastala sa ho sestra.

„Vidím, že je čierny,“ odpovedal útočník.

Situácia bola natoľko ťažká, že obaja z vlaku vystúpili a tam, kam mali namierené, radšej dokráčali pešo. Nebolo to blízko a iste im to trvalo viac, než keby sa odviezli v pohodlí vlaku, ale bezpečnosť im bola cennejšia, presne tak, ako by si ju cenili aj ostatní, ktorí by stáli v rovnakej situácii.

Či sa bál? Áno, bál sa a podľa jeho slov, sa v takýchto nechcených okolnostiach nachádzal viackrát, nemá teda nijaké ilúzie a je si dobre vedomý, ako to chodí. Že rasizmus je reálny a škodí. Že naháňa hrôzu a je nezmyselný. Ale doma nesedí, je spoločenský a rád spoznáva nových ľudí, rád sa s nimi rozpráva a nie je zatrpknutý. Ako som vravela, toto nie je príbeh o víťazstve nenávisti. Toto je o mužovi, ktorý sa s ňou stretol a stretáva, ale hlavu pred ňou nesklonil.