Neuveriteľné a poučné! Takto jeden muž ukázal, aké dôležité je ďakovať Bohu aj za jedlo

Jeden vznešený panovník, žijúci v dávnych dobách a tešiaci sa zo všetkého, čo prinášalo postavenie monarchu, si zachovával naozaj dobrý a užitočný zvyk, bol ním i známy široko-ďaleko.

Napriek bohatstvu, ktoré vlastnil, netrpel pýchou, ako sa to stalo viacerým vysokopostaveným mužom i ženám pred ním aj po ňom, ale zvolil si pokoru. Prejavoval ju v postoji k najobyčajnejším obyčajnostiam, ale aj k výnimočnostiam a ani raz sa nehanbil za vieru v Boha, ktorá pre neho znamenala všetko. Kedykoľvek si i s ďalšími šľachticmi zasadol napríklad za stôl, a sluhovia priniesli jedlo, kráľ sa úctivo poďakoval Bohu a až potom sa začal kŕmiť dobrotami.

Smutný

Kráľa však trápil smútok a zožieral ho nepokoj, lebo si všimol, že spolusediaci šľachtici nečinia podobne a že nevzdávajú vďaku Stvoriteľovi za dary, čo nadelil. Nuž teda vymyslel plán, dosť prezieravý i prefíkaný.

Bez toho, aby komukoľvek čokoľvek vopred oznamoval, zavolal raz dopoludnia na obed i cudzieho a dotrhaného žobráka. Žobrák, pravdaže, využil príležitosť najesť sa v paláci, prišiel, bez jediného slova sa posadil a rýchlo si vychutnával, čo kuchári prichystali a veru nechýbali všakovaké lahody. Šľachtici nemo zízali, ani oni nič nevraveli, len čakali, čo sa bude diať ďalej.

Pochopenie

Napokon žobrák dojedol, odtisol tanier a opäť mĺkvo vstal a opustil miestnosť. Vtom jeden šľachtic nevydržal a vyjadril názor. „Ani len sa nepoďakoval za jedlo!“ Ostatní šľachtici prikyvovali, usmiali sa, že ktosi sa odvážil vypovedať aj ich vlastné myšlienky.

Prečítajte si tiež: Veriacich pred vstupom na bohoslužbu vítal nápis. Jedného návštevníka celkom vyrušil!

I kráľ sa usmial, avšak z celkom odlišného dôvodu. „Vidíte? Tento muž, postavením oveľa nižší, sa nepoďakoval za pokrm a vám sa to nepáči. Ale to, že vy sa nepoďakujete Bohu, považujete za správne. O čo menej sme my pred Bohom, veď sme len mravce a všetko, čo nám dáva, je len z milosti.“

Šľachtici stratili reč, zmohli sa iba na akési zahmkanie, lebo porozumeli, že v kráľovských slovách je pravda veliká. Príučka bola dostačujúca, aby sa pri najbližšej príležitosti aj oni sklonili v modlitbe. Už nikdy viac nezabudli vysloviť vďaku.

Nech je príbeh na poučenie i nám, že nielen jedlo, ale i dych, i vlasy na hlave, aj to a ono, čokoľvek máme, ba aj to, čo nemáme, všetko je dôvod na vďačnosť jedinému, ktorý si ju skutočne zaslúži.

Možno vás zaujme: Sestry služobnice vyzbierali pre Ukrajinu vyše 35 000 ružencov