Lipšicovi neprešla v parlamente séria návrhov

NETKY.SK • 11 Február 2015, 17:39 • 2 min
Lipšicovi neprešla v parlamente séria návrhov

BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady SR v stredu nepodporili balík zákonov od nezaradeného poslanca Daniela Lipšica, ktorý chcel zlepšiť podmienky pre mladé rodiny.

slovakia

left justify in out

Návrhom novely zákona o sociálnom poistení, ktorý poslanci neposunuli ani do druhého čítania, chcel opozičný poslanec oslobodiť od platenia odvodov poberateľky rodičovského príspevku, ktoré zároveň pracujú na dohodu. Zároveň mali byť oslobodené od povinnosti podávať daňové priznanie, ak by ich príjem z práce na dohodu za rok neprekročil nezdaniteľnú časť základu dane, čo je v tomto roku 3 803,33 eura.

 

Lipšicovi neprišiel ani návrh novely zákona o rodičovskom príspevku. Poslanec chcel presadiť, aby si rodič, ktorý poberá rodičovský príspevok, mohol časť doby čerpania tohto príspevku nevyčerpať v zákonom stanovenej nepretržitej lehote, ale mohol si túto časť, v trvaní maximálne 6 mesiacov, preniesť do budúcnosti a využiť ju podľa svojich potrieb alebo preferencií. Táto možnosť mala trvať maximálne do dosiahnutia dvanásteho roku veku dieťaťa, na ktoré sa rodičovský príspevok vzťahuje. "Zavádzaná možnosť takéhoto výberu má rodičovi umožniť, aby v budúcnosti, hoci už aj zaradený v pracovnom procese, mohol tento rodič požiadať o výplatu rodičovského príspevku a zostať s dieťaťom doma, napríklad v čase letných prázdnin," vysvetľoval nezaradený poslanec. 

 

Poslanci v prvom čítaní odmietli aj novelu zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách, ktorá mala priniesť novú službu starostlivosti o dieťa v predškolskom veku a to zriadením tzv. detských skupín. "Zriaďovateľom detskej skupiny budú môcť byť zamestnávatelia rodičov malých detí, ktoré budú službu využívať, obce, mestá, občianske združenia ale napr. aj mamička na materskej dovolenke, ktorá sa chce popri svojom dieťatku starať aj o ďalšie," konštatoval predkladateľ návrhu. Detská skupiny nemala byť voči škôlke konkurenciou, ale alternatívou.

 

Návrat rovnej dane Lipšicovi a Matovičovi neprešiel

 

Návrh poslancov Igora Matoviča a Daniela Lipšica na opätovné zjednotenie sadzby dane z príjmov fyzických a právnických osôb na 19 % v parlamente neprešiel. Poslanci totiž návrh v stredajšom hlasovaní neposunuli ani do druhého čítania. Predkladatelia pritom návrh návratu k inštitútu rovnej dane odôvodňovali tým, že ide o systém, ktorý sa osvedčil ako funkčný nástroj rozvoja podnikania a zlepšovania životnej úrovne v Slovenskej republike od zavedenia v roku 2004. Opätovné zavedenie 19-percentnej rovnej dane pritom navrhovali už od 1. júla tohto roku.

 

Súčasťou návrhu však boli aj zmeny v osobitných odvodoch regulovaných subjektov, ktorými sa malo zníženie sadzby dane z príjmov vykryť. Jednak zvýšením odvodu pre regulované subjekty ako aj zahrnutím prevádzkovateľov elektronického výberu mýta a zúčtovacieho systému platieb elektronického mýta palivovými kartami, teda firiem SkyToll a Paywell. Práve ich nezahrnutie medzi firmy, od ktorých sa vyberá monopolná daň, je totiž podľa Daniela Lipšica zo strany vládneho Smeru farizejstvom. Na jednej strane totiž podľa Lipšica hovorí, že chráni slabých, na druhej strane však pred vyššími daňami ochraňuje silných. 

 

Zmenami monopolnej dane by sa pritom podľa Lipšica dosiahli dodatočné príjmy vyše 140 mil. eur. "Ide o fiškálne neutrálny návrh, ktorý na jednej strane znižuje dane, na druhej strane zvyšuje monopolnú daň a najmä do výberu monopolnej dani zahŕňa aj výber mýta,“ vyhlásil počas rozpravy k návrhu Lipšic. Ministerstvo financií však jeho názor nezdieľa a vo svojom stanovisku konštatuje, že celkovo by navrhované zmeny mali negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

 

Poslanci návrh KDH na zmeny v systéme platenia DPH nepodporili

 

Poslanci KDH so svojim návrhom na úpravu systému úhrady dane z pridanej hodnoty (DPH) podnikateľmi v parlamente neuspeli. V stredu totiž v hlasovaní poslanci ich návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty neposunuli do druhého čítania. Týmto návrhom chceli podnikateľov odbremeniť od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty, ak im odberateľ za dodanú službu alebo tovar nezaplatí. Súčasný systém, kedy musia podnikatelia daň uhrádzať bez ohľadu na to, či im boli ich dodávky uhradené, prehlbuje podľa opozičných poslancov riziko vzniku druhotnej platobnej neschopnosti.

 

Návrh pôvodne predložili poslanci KDH ešte na poslednú vlaňajšiu parlamentnú schôdzu, napokon ho však ešte pred hlasovaním z rokovania stiahli. V materiáli navrhovali určiť splatnosť dane 14 dní po prijatí platby za dodaný tovar alebo službu, alebo aspoň spomínanej časti platby vo výške daňovej povinnosti. Zároveň navrhovali, aby pri časti platby, ktorá zodpovedá výške daňovej povinnosti, bola zákonná lehota 30 dní od uskutočnenia dodávky aj v prípade, že si obchodní partneri dohodli dlhšiu lehotu splatnosti na dodaný tovar alebo službu. 

 

Napriek neúspechu opozičnej novely však možno očakávať, že podobné zmeny predsa len budú do daňového systému v budúcnosti zapracované. Ministerstvo financií totiž už pripravilo Analýzu zavedenia režimu úhrady dane z pridanej hodnoty po prijatí platby, v ktorej sa zaoberá práve zavedením možnosti pre malé a stredné podniky platiť daň z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľov. "Financovanie splatnej dane z vlastných zdrojov môže predstavovať vážny problém a nedostatok týchto zdrojov potom malým a stredným podnikateľom napr. bráni v ďalších investíciách,“ tvrdí rezort financií. O termínoch možného zavedenia tohto opatrenia však zatiaľ nehovorí.

 

Parlament zamietol zmeny v reštrukturalizácii

 

Parlament neposunul do druhého čítania novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú predložila poslankyňa za stranu Most-Híd Lucia Žitňanská. Koncom januára Žitňanská spolu predsedom strany Bélom Bugárom požiadala listom premiéra SR Roberta Fica, aby vláda využila svoje oprávnenie a schválila a navrhla NR SR skrátené legislatívne konanie.

 

"V súčasnosti prebieha reštrukturalizačné konanie stavebnej spoločnosti Váhostav-SK, a. s. Návrh reštrukturalizačného plánu má byť veriteľskému výboru predložený do 22. marca tohto roka a existuje oprávnená obava z nízkeho uspokojenia pohľadávok malých nezabezpečených veriteľov," upozornili premiéra predstavitelia strany Most-Híd. Ďalej pripomenuli, že keď začiatkom januára tohto roka bola ukončená reštrukturalizácia stavebnej spoločnosti Doprastav, a. s., uspokojenie nezabezpečených veriteľov predstavovalo iba niečo vyše 30 percent. 

 

V zrýchlenom legislatívnom konaní, o ktoré Bugár a Žitňanská žiadali, bolo podľa nich možné prerokovať a schváliť zákon tak, aby malí veritelia Váhostavu získali pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu väčšie slovo a aby percento uspokojenia ich pohľadávok bolo vyššie ako v prípade Doprastavu. "Malí veritelia sa v dôsledku nízkeho uspokojenia svojich pohľadávok dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti, zanikajú ich pracovné miesta, alebo im hrozia bankroty,“ napísali v liste zástupcovia Most-Híd. Podľa nich existuje reálna hrozba značných hospodárskych škôd štátu spôsobená druhotnou platobnou neschopnosťou veľkého počtu malých podnikateľov, subdodávateľov spoločnosti Váhostav-SK, a.s. 

 

Parlament taktiež odmietol návrh poslankyne za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Jany Kiššovej. "Cieľom predloženého návrhu je zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu a zabrániť zneužívaniu inštitútu reštrukturalizácie," uviedla v dôvodovej správe. 

Kiššovej návrh sa týkal troch okruhov zmien. Poslankyňa chcela, aby návrh na vyhlásenie konkurzu mohol podať aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, a teda nie dvaja ako v súčasnosti. V prípade, ak je voči spoločnosti začaté reštrukturalizačné konanie, mohla by druhá zmluvná strana bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite skončiť zmluvný vzťah vypovedaním zmluvy alebo odstúpením. Kiššová chcela presadiť aj to, aby sa verejného obstarávania nemohol zúčastniť ten, voči komu prebieha reštrukturalizačné konanie.

 

Smer odmietol sfunkčniť zákon o pôvode majetku

 

Vládny Smer-SD odmietol sfunkčniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý v minulosti presadil premiér a líder strany Robert Fico. Zatiaľ na základe Ficovho zákona nikoho neodsúdili a ani jednej osobe neprepadol nelegálne nadobudnutý majetok v prospech štátu. Poslanci Smeru-SD dnes zamietli novelu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorou chceli právnu normu sfunkčniť opoziční poslanci Daniel Lipšic (nezaradený) a Igor Matovič (OĽaNO).

Lipšic v rozprave zdôraznil, že už pri prijímaní zákona upozorňoval, že bude nefunkčný a neúspešne navrhoval jeho vylepšenie. Postoj poslancov Smeru-SD k ním predloženej novele podľa Lipšica bude slúžiť ako lakmusový papierik, či to Smer myslí s preukazovaním pôvodu majetku vážne, alebo iba marketingovo. 

 

Opoziční poslanci v novele v novele zakotvovali princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v slovenskej legislatívne presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. „Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že sa dá ľahko obísť,“ argumentujú Lipšic a Matovič. Za príjmy sa podľa návrhu opozičných poslancov považuje peňažný alebo nepeňažný príjem z činnosti alebo z majetku vrátane príjmu z prevodu majetku, ako aj príjem z iných zdrojov. Za legálny príjem sa počíta aj štipendium, príspevok alebo iná podpora, dávka sociálneho poistenia a dôchodok starobného dôchodkového sporenia, náhrada škody, náhrada nemajetkovej ujmy, výhra v lotérii, stávke alebo inej podobnej hre, výhra z reklamnej súťaže a žrebovania či cena z verejnej súťaže a športovej súťaže. 

 

Ako nelegálny definuje novela príjem, ktorého spôsob nadobudnutia je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a pokiaľ sa nepreukáže opak, aj príjem, ktorého spôsob nadobudnutia nie je preukázaný. Za nelegálny príjem by sa mal považovať aj v danom čase a na danom mieste pre svoju zložitosť nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy spôsobov nadobúdania príjmu osoby alebo nemá pre osobu, od ktorej bol príjem nadobudnutý, žiaden ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel. 

 

Lipšic a Matovič navrhujú doplniť aj úpravu Trestného zákona, na základe ktorej, ak by bola osoba uznaná za vinnú zo spáchania závažných zločinov, bola by táto osoba povinná preukázať, ktorý svoj majetok získala z legálnych príjmov. Ak by toto dôkazné bremeno neuniesla, majetok by mohol byť postihnutý trestom prepadnutia. 

 

Parlament schválil zákon o preukazovaní pôvodu majetku po prvýkrát ešte v roku 2005. Navrhoval ho vtedajší opozičný poslanec a predseda Smeru-SD Robert Fico. Zákon mal pozastavenú účinnosť, lebo ho napadli na ústavnom súde. Ústavný súd v roku 2008 označil zákon o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2005 za protiústavný, a to v oblastiach retroaktivity a presunu dôkazného bremena na fyzické a právnické osoby. V roku 2010 prvá vláda Roberta Fica schválila vynovenú právnu normu o preukazovaní pôvodu majetku. Zatiaľ podľa nej nebol nikto odsúdený. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2010 hovorí o tom, že ak má niekto o pol milióna eur vyšší majetok, ako sú jeho legálne príjmy, môže tento nelegálne nadobudnutý majetok prepadnúť v prospech štátu.

 

Hazard sa nedostane ďalej od škôl

 

Parlament dnes neschválil novelu zákona o hazardných hrách, ktorou chcel nezaradený poslanec Daniel Lipšic dostať hazard ďalej od škôl.

Právna úprava zavádzala zákaz prevádzkovania výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vo vzdialenosti do 200 metrov od školy, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže, a to nielen mimo herní, ako je to podľa súčasného právneho stavu, ale aj v herniach. „Deti a mládež totiž patria medzi najrizikovejšie skupiny a závislosť od hazardných hier ohrozuje nielen ich, ale aj ich rodiny. Následkom závislosti sa totiž v mnohých prípadoch stáva aj páchanie trestných činov,“ vysvetľuje Lipšic. Návrhom chcel chrániť deti a mladistvých pred rizikom závislosti od hazardných hier. 


Novela zároveň zavádzala možnosť, že ak sa najmenej tridsať percent oprávnených voličov obce petíciou sťažuje na narúšanie verejného poriadku v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier, tak je obec povinná rokovať o návrhu všeobecne záväzného nariadenia. Ak by obec takýto návrh zamietla, bola by obec povinná o požiadavke z petície vyhlásiť miestne referendum podľa zákona o obecnom zriadení a prenechala rozhodnutie o regulačnom opatrení voči prevádzkovaniu hazardných hier na obyvateľov obce, navrhuje sa v predloženej novele Lipšic a pripomína, že v minulom roku sa v hlavnom meste Slovenskej republiky rozšíril počet herní, a to tak v centre Bratislavy, ako aj v okrajových mestských častiach. Mestské časti sú však podľa Lipšica znevýhodnené z dôvodu, že im zákon neumožňuje obmedziť prevádzkovanie takýchto zariadení prostredníctvom petície občanov, preto to navrhuje zmeniť.

 

Lipšic neuspel so zriaďovaním detských skupín

 

Nezaradený poslanec Daniel Lipšic neuspel s návrhom, podľa ktorého nedostatok miest pre deti v materských školách malo pomôcť riešiť zavedenie novej služby starostlivosti o dieťa - tzv. detské skupiny. Poslanci dnes zamietli návrh, podľa ktorého mohli detské skupiny zriaďovať zamestnávatelia rodičov malých detí, obce, mestá, občianske združenia, ale napríklad aj mamička na materskej dovolenke.

 

„Nová služba starostlivosti o dieťa v detskej skupine stanovuje pre poskytovateľa presné podmienky, za akých túto službu môže poskytovať, čo bude zároveň pre rodiča istou zárukou kvality. Detská skupina nemá byť voči škôlke konkurenciou, ale alternatívou, nakoľko tu nepôjde o klasický vzdelávací proces,“ uvádzal Lipšic v návrhu. Detské skupiny nebudú mať pre svoje fungovanie stanovené také prísne technické či hygienické podmienky ako materské školy. 

 

Aby deti do detských skupín mohlo dávať čo najviac rodičov, opozičný poslanec navrhuje, aby zriaďovateľ mohol službu poskytovať za odplatu, ktorá neprevýši oprávnené náklady vynaložené na zriadenie a prevádzku zariadenia. „Mnohým rodičom práve vzhľadom na flexibilnosť služby, ktorú detské skupiny budú ponúkať, umožní lepšie si zosúladiť rodinný a pracovný život, a tak aj rýchlejší návrat na trh práce. Prínosom tejto novej služby je prevencia sociálnej izolácie rodičov, možnosť pre zamestnávateľov udržať si kvalifikovaných zamestnancov,“ argumentuje Lipšic. Návrh predpokladá aj vznik nových pracovných miest pre osoby, ktoré sa budú v detských skupinách starať o deti. 

 

Lipšic zdôrazňuje, že vo väčšine európskych krajín, aj na Slovensku, hrá jednu z hlavných úloh v problematike fungovania rodín zlučiteľnosť rodičovskej a profesionálnej dráhy. Nedostatok miest v predškolských zariadeniach a jasliach majú podľa neho za následok, že takéto zosúladenie nie je často možné. 

V septembri 2013 podľa štatistík rezortu školstva do materských škôl pre nedostatok miesta nezobrali viac ako 8 000 detí.

 

Hlinovi zamietli štvoricu návrhov

 

Parlament dnes zamietol štvoricu návrhov, ktoré predložil nezaradený poslanec Alojz Hlina. Opozičný poslanec neuspel s novelou zákona o výbere mýta, podľa ktorej školské autobusy nemali platiť mýto.

 

Rovnako sa mu nepodarilo presadiť novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou chcel eliminovať negatívny vplyv žiarenia z vysielacích telekomunikačných zariadení, respektíve základňových staníc mobilných operátorov predovšetkým na deti a pacientov. 

 

Hlina neuspel ani s návrhom novely zákona o pohrebníctve, podľa ktorej by sa hrobové miesta užívali bez nájomných zmlúv. Právo užívať hrobové miesto podľa návrhu vznikalo blízkej osobe zosnulého okamihom uloženia jeho ostatkov do hrobu. Súčasne novela ustanovovala, že prevádzkovateľovi pohrebiska sa zakazuje vyberanie akejkoľvek formy odplaty za užívanie hrobového miesta. 


Opozičný poslanec rovnako nepresadil, aby sa skrátila splatnosť faktúr živnostníkom najneskôr do 30 dní. Zostáva tak v platnosti terajšia úprava, podľa ktorej je maximálna lehota splatnosti 60 dní.



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies