Pán Strakoš, ako dlho sa sokoliarstvu venujete vy?
Ja osobne sa tomu venujem v podstate od narodenia, vlastne už ako úplne maličký. Môj otec je sokoliar. Takže bolo to celkom prirodzené. Začínal som v Bojniciach pod vedením otca, následne som pracoval aj na Červenom Kameni. Ako sokoliar už potom počas tínedžerského veku, no a zhodou okolností som začal pracovať s deťmi a nejako sa všetko stretlo dokopy a aktuálne som priamo učiteľom sokoliarstva. A na škole vyučujem samostatný predmet sokoliarstvo.
Je to súkromná, alebo štátna škola?
Sme štátna škola, úplne klasická, ako všetky ostatné, ale hľadáme spôsoby, ako sa dá a nie výhovorky, prečo sa nedá. A cez rôzne projekty, nielen Európskej únie, ale takisto iné fondy, snažíme sa o rozvoj, o vzdelávanie v rámci ekológie, v rámci trvalo udržateľných zdrojov. Takže pracujeme na viacerých projektoch a teda sme jedinou školou na svete, ktorá vyučuje sokoliarstvo ako klasifikovaný predmet od piateho po deviaty ročník majú deti jednu hodinu týždenne, teda známkovaného klasického predmetu od jednotky po päťku.
Z čoho sa skladá?
Zložený je z tej praktickej, aj z tej teoretickej časti, plus je prepojený s chovom koní a takisto s jazdectvom, takže máme aj tie kobylky v škole, takže deti sa učia aj jazdiť na koníkoch a teda aj popri tomto sokoliarstve. Nie je to však iba o tom sokoliarstve. Je to skôr o tom vytváraní vzťahu, aby deti vedeli, že príroda – my sme tu pre ňu a nie ona pre nás.
To je dnes ťažké.
Snažíme sa im vysvetliť, že ju treba chrániť a ukazovať deťom, ako správne ochraňovať životné prostredie a ako sa správať ku zvieratkám. Takže je to aj zodpovednosť, je to takisto aj prezentácia detí, keď musia na vystúpeniach komentovať tieto dravce. Venujeme sa aj výchove detí k tomu, aby boli viacej samostatné, čo je v dnešnej dobe veľmi podstatné.
Je záujem o takéto štúdium?
Naša škola vlastne tento projekt spustila práve kvôli tomu, že mala zaniknúť, pretože sme mali veľmi málo študentov. A aktuálne ich máme viac ako 200 na základnej škole, viac ako 60 v materskej škole, čo je vlastne naplnená kapacita. Takže aktuálne už začíname mať práve opačný problém.
Takže veľký záujem.
Máme deti, ktoré sa k nám dokonca presťahovali, teda do blízkosti našej školy. Z Bratislavy, z Košíc, z Banskej Bystrice, z Trenčína, zo Žiliny. Máme už viac ako 20 takých rodín, ktoré sa presťahovali ako celá rodina, čo je pre nás taká najväčšia pocta, že vlastne celá rodina sa prispôsobila tomu, aby deti mohli navštevovať našu štátnu školu.
Idú sem s vidinou, že to tu bude niečo špeciálne?
Že zažijú niečo iné. Tí rodičia ich tam hlavne dávajú s vidinou toho, že vidia, že nielen sokoliarstvo, nielen zvieratá, biológia, ale všeobecne všetky predmety, ktoré sa vyučujú na klasickej základnej škole, sa snažíme vnímať trošku inak, viacej chodiť s deťmi do prírody, viacej si ukazovať praktické príklady, viacej tráviť aj hodiny v areáli školy, vonku, aby naozaj tie deti mali rôzne vplyvy a aby hlavne trávili čas vonku a v prírode, a to takou prirodzenou cestou, hlavne hrou, takže snažíme sa všetky predmety robiť trochu inak.
A deti by raz chceli robiť niečo podobné, ako vy počas Salamandrových dní v Banskej Štiavnici.
Presne tak. Je tam ten predpoklad, naviac, aktuálne máme spoluprácu s Banskou Bystricou so Strednou odbornou školou pre rozvoj vidieka. Majú tam vlastnú sokoliareň, takže už pokračujú vlastne v tom sokoliarstve aj počas strednej školy a následne sa teda vedia zamestnať aj ako biologická ochrana letísk, ktorá je veľmi podstatná, keďže každé letisko má vlastných sokoliarov, ktorí sa starajú o bezzásahovosť v rámci letovej plochy, aby sa tam nič nedostalo.
Pokračovanie nabudúce
Za netky.sk
Michal redaktor
