Zuzana Mináčová dlhé roky fotografovala nápisy, ktoré hyzdili nielen naše ulice, ale aj naše životy. Zhromaždila približne 5000 diapozitívov agitačných tabúľ komunistickej strany, ktoré boli umiestnené v nevkusnom umeleckom prevedení všade, pri cestách, na poliach, vo výkladných tabuliach obchodov namiesto tovaru. Nebolo možné ich prehliadnuť. A práve tieto fotografie spolu s osobnými textami, spomienkami Zuzany Mináčovej, sú veľmi vážnou a intímnou spoveďou, ktorá však zároveň s nadhľadom a pobavením núti diváka premýšľať o skutočných hodnotách ľudskej spoločnosti.
Cez silné emócie osobného príbehu sa k návštevníkovi výstavy dostane viac zapamätateľných informácií ako prostredníctvom vedeckých štúdií. Mináčová bola jedna zo státisícov občanov, ktorí nemohli žiť život podľa svojich predstáv a jej život bol plný limitov a obmedzení. Nemohla sa obliekať, tak ako chcela, cestovať, stretávať sa s kolegami z umeleckej brandže v zahraničí, nemala technické vybavenie pre svoju tvorbu. Výstavu dopĺňajú krátke filmy s osobnými výpoveďami autorky aj ďalších známych osobností.
Ako sa vlastne autorka dostala k fotografovaniu týchto symbolov socializmu a komunizmu? "Vyzerá to zložite a bolo to veľmi jednoduché. Išla som v autobuse a videla som v poli, na najrôznejších miestach tieto tabule. Vtedy som si povedala, verím, že tento komunizmus nebude trvať navždy, a keď ľudia nebudú vedieť pochopiť, čo to bolo, viac im povedia takéto fotografie ako všelijaké učebné spisy, ktoré ich nebudú baviť. Tak som to začala fotografovať. A pretože všetko čo robím, robím s veľkou 'nadsádzkou', tak som nafotografovala niekoľko tisíc týchto nápisov. Keď som dávala vyvolávať tie filmy, tak som sa aj trošku bála, keď to uvidia vo fotolaboratóriu, že ma niekto udá, čo to ja fotografujem. Ale nestalo sa. Keď prišla nová doba, hlavne mladí ľudia si nevedia predstaviť, čo bol komunizmus. Tak dúfam, že im toto niečo povie," povedala autorka.
Zuzana Mináčová (1931) je jednou z najvýznamnejších slovenských fotografiek. Ako mladé dievča si na vlastnej koži zažila útrapy koncentračného tábora v Osvienčime. Po skončení vojny absolvovala odbor fotografie na bratislavskej umeleckopriemyselnej škole, následne začala pracovať v slovenskom filme, kde sa venovala filmovej reportážnej fotografii. Je priekopníčkou modernej slovenskej a českej fotografie, jej výtvarné fotografické cykly získali medzinárodný ohlas a stali sa súčasťou zbierok mnohých svetových galérií. Vytvorila desiatky filmových plagátov, obalov gramofónových platní, kníh, CD a DVD. Na svojom konte má viac ako 70 výstav v 30 krajinách sveta. Viac ako 50 rokov pravidelne fotografovala filmový festival v Karlových Varoch, Legendárne sú dnes jej fotografie svetových filmových hviezd. Jej syn, režisér a scenárista Matej Mináč natočil o jej pohnutom živote celovečerný dokument Očami fotografky.
Viac o výstave, ale aj výpovede účastníkov a samotnej fotografky nájdete v reportáži Silvii Juříkovej.
Za Netky.sk
Kristian Kubis
