Izrael opúšťajú kľúčoví spojenci: Hrozia zastavením dodávok zbraní (komentár Iva Samsona)

Prezident Biden ešte len v stredu, 8. mája, vyhlásil, že v prípade „veľkej ofenzívy“ Izraela v Rafahu môžu USA zastaviť dodávky zbraní Izraelu a na prvom mieste menoval delostrelecké granáty.„Ak Izrael takú operáciu vykoná v Rafahu tak, ako to urobil v iných mestách, zastavím dodávky zbraní“, uviedol v živom vysielaní televízie CNN.  

Súčasná administratíva USA na čele s prezidentom Bidenom v tom má však jasno. Nijaké útoky na Rafah Izrael nesmie spáchať a ak sa opováži, tak príde o dodávky amerických zbraní. Pri útokoch prichádzajú totiž o život civilisti. Američania akoby zabudli na bombardovanie nemeckých miest počas druhej svetovej vojny. Na Hamburg, Berlín, Drážďany a dobrú stovku ďalších cieľov na území vtedajšieho Nemecka.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius má pre Američanov „pochopenie“

Nemecké ministerstvo obrany má na rozdiel od Ministerstva zahraničných vecí Spolkovej republiky na situáciu v Pásme Gazy dosť odlišný názor. Ale tak fungujú tlaky a protitlaky v koaličných vládach. Minister obrany Nemecka údajne zvažuje podobné kroky ako USA, aby„zabránilo eskalácii vojny medzi Izraelom a Hamasom“. Podľa nemeckého ministra obranyje to „príkaz hodiny“ (Gebot der Stunde). Tak ho aspoň reprodukovali tlačové agentúry AFP a DPA 9. mája 2024.

Presnejšie povedané, Nemecko embargo na vývoz zbraní a munície vôbec do Izraela zatiaľ úplne „nezarazilo“, len túto myšlienku – po vzore veľkého brata za Atlantickým oceánom –„zvažuje“. Nepochybne preto, že Izrael sa dopustil závažného hriechu: postavil sa na odpor bohatému zbrojnému sponzorovi, ktorým sa od jeho vzniku postupne po Sovietskom zväze a Francúzsku stali za „vlády“ prezidenta J. F. Kennedyho práve USA. Nemecko, v ktorom antisemitizmus v týchto dňoch priamo kvitne na čerešniach, nie je z postoja Bidenovej administratívy veľmi nešťastné.

„V týchto chvíľach o tejto otázke zatiaľ rokujeme“, oznámil nemecký minister obrany Boris Pastorius (SPD – Sociálnodemokratická strana Nemecka) 9. mája v žurnáli televízie ZDF. Pre istotu sa však kryl dodatkom, že príslušné konečné rozhodnutie „závisí od úradu kancelára a od ministerstva zahraničia“. Predbežná dohoda sa vraj konala „za zavretými dverami“. Na otázku moderátorky, či má pochopenie pre ohlásený postup americkej vlády voči Izraelu, odpovedal diplomaticky: „viem to pochopiť“. Ale vzápätí dodal: „Nemecko musí tlačiť na Izrael, aby to ´neprehnal´.„Izrael sa musí usilovať o deeskalizáciu konfliktu. Musí zvoľniť“. A svoju odpoveď ukončil výrokom: „to, čo sa v tomto regióne v súčasnosti deje, nie je dobré a trpí tým najmä obyvateľstvo“. Netreba povedať, že o vážnych následkoch 7. októbra 2023, o vraždách na civilných obyvateľoch a o zadržiavaných rukojemníkoch sa vyjadril hneď na začiatku v povinnom predslove, že „to rozhodne odsudzuje“.

Kto dostane prednosť. Bude to Ukrajina alebo Izrael?

Do jesene minulého roku sa Európa zmietala v dileme, či vojensky pomôcť Ukrajine. Nemecko Ukrajincom poslalo helmy (údajne až päťsto kusov) a pridalo aj nepriestrelné vesty. Aj USA spočiatku s dodávkami munície pre ukrajinskú armádu váhali, na Ukrajinu predsa po anexii Krymu vyslali zopár poradcov. Zbrane – vo veľmi obmedzenom množstve a viacmenej mizernej kvalite – začali do tejto krajiny prúdiť až potom, keď Rusku nevyšiel plán obsadiť elitnými jednotkami Kyjev v prvých dňoch vojny.

S konfliktom medzi Iránom (zastupovaným Pásmom Gazy) a židovským štátom je to vážnejšie. Nadšenie pre „právo na sebaobranu“ vystriedalo klasické klišé o vhodnosti „primeranej reakcie“.