Dnes je 110 rokov od vstupu Štefana Baniča do dejín vedy

Štefan Banič sa stal známym po celom svete vďaka svojmu vynálezu padáka. Zoskočil s ním z 15-poschodovej budovy. Úspešne pristál pred divákmi a zástupcom Patentového úradu a letectva Spojených štátov amerických. 

Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu, dnešnej Smolenickej Novej Vsi, ktorá je súčasťou Smoleníc. Po ukončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu musel však z práce odísť, tak sa vyučil za murára a pracoval na stavbe Smolenického zámku. Finančné ťažkosti ho však vyhnali do Ameriky, kde pracoval v baniach i na farmách. Neskôr sa usadil v Pennsylvánii v Greenville, v USA.

V tom čase spoločnosť upriamovala pozornosť na lety prvých lietadiel. V roku 1912 sa Banič stal svedkom leteckej tragédie. Odvtedy sa začal pohrávať s myšlienkou vynájdenia zariadenia, ktoré by zachránilo životy pilotov pri leteckých nehodách. Dňa 25. augusta vydal americký Patentový úrad vo Washingtone patent na padák Štefana Baniča, ktorý je zapísaný pod číslom 1 108 484. 

"Nech je známe, že ja Stephan Banič, pôvodom z rakúsko-uhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie." Tak znie prvá Baničova veta na patentovej listine.

Nasleduje podrobný opis konštrukcie nového padáka, presné technické nákresy a funkcie jednotlivých častí. Na titulnej strane sa píše aj o tom, že sa Baničovi aj jeho dedičom priznáva patentovanie vynálezu na 17 rokov. Osobitné právo vyrábať, využívať a predávať však mali len USA.

Baničov padák vyzeral ako dáždnik. Pripevňoval sa okolo hrudníka a otváral sa pomocou zvláštneho malého zariadenia v osi padáka. Sústava pružín a rebrovitých tyčiek, na ktorých spočívalo hrubé plátno umožňovala regulovať nosnú plochu a teda aj rýchlosť klesania. Podľa niektorých zdrojov Baničovi pomáhal aj inžinier František Jankovič z Klčovian pri Trnave, ktorý v USA vyštudoval. 

Padák si odskúšali pri zoskoku z mrakodrapu, aj pri 600-metrovom výskoku z lietadla. Vynález od Baniša odkúpila armáda USA za pár dolárov, aj keď americké letectvo padáky tohto typu nevyužívalo. Štefan Banič sa stal čestným členom letectva USA, avšak vynález mu bohatstvo nepriniesol.

V roku 1920 sa vrátil na Slovensko a žil v ústraní ako murársky majster. O niekoľko rokov sa však meno Baniš skloňovalo opäť, tentokrát v súvislosti s jaskyňou Driny v Malých Karpatoch, ktorú objavil spolu so synom Jánom a súrodencami Imrichom a Alojzom Vajsáblovcami a Alexandrom a Silvestrom Valovcami v roku 1929.

2. januára 1941 Štefan Banič zomrel v Smolenickej Novej Vsi. Preslávil sa až po smrti, kedy jeho osobnosť výrazne spropagoval Štefan Jastrabík v jeho monografii o obci Smolenica z roku 1975. V roku 1970 odhalili Štefanovi Baničovi pamätník na Letisku Milana Rastislava Štefánika.