Dnes je 110 rokov od vstupu Štefana Baniča do dejín vedy

NETKY.SK • 3 Jún 2024, 13:07 • 2 min
Dnes je 110 rokov od vstupu Štefana Baniča do dejín vedy

Tretieho júna sa Štefan Banič zapísal do histórie. Vo Washingtone predviedol verejnosti svoj prvý zoskok padákom.

slovakia

left justify in out

Štefan Banič sa stal známym po celom svete vďaka svojmu vynálezu padáka. Zoskočil s ním z 15-poschodovej budovy. Úspešne pristál pred divákmi a zástupcom Patentového úradu a letectva Spojených štátov amerických. 

Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu, dnešnej Smolenickej Novej Vsi, ktorá je súčasťou Smoleníc. Po ukončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu musel však z práce odísť, tak sa vyučil za murára a pracoval na stavbe Smolenického zámku. Finančné ťažkosti ho však vyhnali do Ameriky, kde pracoval v baniach i na farmách. Neskôr sa usadil v Pennsylvánii v Greenville, v USA.

V tom čase spoločnosť upriamovala pozornosť na lety prvých lietadiel. V roku 1912 sa Banič stal svedkom leteckej tragédie. Odvtedy sa začal pohrávať s myšlienkou vynájdenia zariadenia, ktoré by zachránilo životy pilotov pri leteckých nehodách. Dňa 25. augusta vydal americký Patentový úrad vo Washingtone patent na padák Štefana Baniča, ktorý je zapísaný pod číslom 1 108 484. 

"Nech je známe, že ja Stephan Banič, pôvodom z rakúsko-uhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie." Tak znie prvá Baničova veta na patentovej listine.

Nasleduje podrobný opis konštrukcie nového padáka, presné technické nákresy a funkcie jednotlivých častí. Na titulnej strane sa píše aj o tom, že sa Baničovi aj jeho dedičom priznáva patentovanie vynálezu na 17 rokov. Osobitné právo vyrábať, využívať a predávať však mali len USA.

Baničov padák vyzeral ako dáždnik. Pripevňoval sa okolo hrudníka a otváral sa pomocou zvláštneho malého zariadenia v osi padáka. Sústava pružín a rebrovitých tyčiek, na ktorých spočívalo hrubé plátno umožňovala regulovať nosnú plochu a teda aj rýchlosť klesania. Podľa niektorých zdrojov Baničovi pomáhal aj inžinier František Jankovič z Klčovian pri Trnave, ktorý v USA vyštudoval. 

Padák si odskúšali pri zoskoku z mrakodrapu, aj pri 600-metrovom výskoku z lietadla. Vynález od Baniša odkúpila armáda USA za pár dolárov, aj keď americké letectvo padáky tohto typu nevyužívalo. Štefan Banič sa stal čestným členom letectva USA, avšak vynález mu bohatstvo nepriniesol.

V roku 1920 sa vrátil na Slovensko a žil v ústraní ako murársky majster. O niekoľko rokov sa však meno Baniš skloňovalo opäť, tentokrát v súvislosti s jaskyňou Driny v Malých Karpatoch, ktorú objavil spolu so synom Jánom a súrodencami Imrichom a Alojzom Vajsáblovcami a Alexandrom a Silvestrom Valovcami v roku 1929.

2. januára 1941 Štefan Banič zomrel v Smolenickej Novej Vsi. Preslávil sa až po smrti, kedy jeho osobnosť výrazne spropagoval Štefan Jastrabík v jeho monografii o obci Smolenica z roku 1975. V roku 1970 odhalili Štefanovi Baničovi pamätník na Letisku Milana Rastislava Štefánika.



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Viktória Gromová
Zdroj: teraz.sk, Foto: Štefan Banič/vtedy.sk
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies