Americká sonda pristála na červenej planéte: Jej solárne panely sa roztvorili správne!

NETKY.SK • 27 November 2018, 06:00 • 2 min
Americká sonda pristála na červenej planéte: Jej solárne panely sa roztvorili správne!

Prieskumná sonda InSight patriaca americkému Národnému úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA) pristála na Marse. Ukazujú to dáta, ktoré dorazili do riadiaceho strediska aj prvú snímku.

slovakia

left justify in out

Solárne panely sa správne roztvorili. O túto informáciu sa postarala sonda Mars Odyssey, ktorá je od októbra 2001 na obežnej dráhe okolo Marsu. Sonda InSight odoslala tiež prvý záber z povrchu Marsu.

"Bezchybné," vyhlásil po pristátí šéfinžinier Rob Manning z laboratória prúdového pohonu (JPL) NASA, ktorá za misiou stojí. "V toto sme skutočne dúfali," dodal. Vyhlásil tiež, že si veľmi vydýchol.

 

Žiadnej inej krajine sa doteraz nepodarilo na povrch Marsu dopraviť aparát, ktorý by následne riadne fungoval. Výnimkou bola sovietska sonda Mars 3, ktorá v decembri 1971 síce na červenej planéte pristála, ale letové stredisko s ňou kontakt stratilo po niekoľkých sekundách.

USA zaznamenali jediný neúspech, poznamenala agentúra AP. Zo štatistík vyplýva, že nádej na úspešné dopravenie robotickej sondy na povrch je štyridsaťpercentný.

 

Sonda za šesť mesiacov urazila približne 480 miliónov kilometrov, pripomína NASA. Misia za 850 miliónov dolárov prebiehala až doteraz hladko. Ešte pred pristátím musela InSight vykonať pár korekcií svojho kurzu.

 

Manéver riedkou atmosférou

 

"Od prieniku vrchnými vrstvami atmosféry až po dosadnutie treba bezchybne vykonať tisícky krokov. Len to zaručí úspech misie," povedal minulý týždeň pre server Space.com Rob Manning z Laboratória prúdových motorov v kalifornskej Pasadene. Atmosféra Marsu je ďaleko redšia ako na Zemi a manéver komplikuje nedostatok odporu.

 

Prvým kritickým krokom bolo oddelenie kapsule so sondou od raketového pohonu. Tento manéver začal sedem minút pred dotykom "marťanskej" atmosféry. Korekcia letu musela byť absolútne presná, aby sonda začala zostup pod 12-stupňovým uhlom.

 

"Prudšie klesanie by kapsulu rozžeravilo a rozbila by sa o povrch. Pri miernejšom náklone by sa odrazila od atmosféry," vysvetlil Manning.

 

Potom sa sonda rozžeravila na 1000 °C a značne spomalila. Asi 16 kilometrov nad povrchom vypustila kapsula nadzvukový padák.

 

Akonáhle boli vonku, pyropatrony odpálili tepelný štít. O desať sekúnd neskôr ďalšie tri miniexplózie aktivovali pristávacie nohy sondy.

 

Len 1,6 kilometra nad povrchom sonda opustila kapsulu. Hlavné bolo uniknúť z dosahu rotujúceho padáku a kapsule. Poslednou fázou bolo pristátie v marsovskej oblasti Elysium Planitia, teda na "Rajskej zemi". Motory museli zhasnúť v okamihu dosadnutia, inak by InSight spadli na chrbát.

 

 

Zavŕtať sa do hlbín

 

Je to prvé americké zariadenie s úlohou pristáť na Marse od roku 2012, kedy tam začal Curiosity. A ako prvý ľudský výtvor má študovať nie povrch s cieľom nájsť život. Úloha sondy InSight je iná: skúmať vnútro červenej planéty. Pod povrch sa má doslova zavŕtať.

 

Stacionárne robotický modul je vybavený aj zariadením vrátane senzorov, ktorými sa bude merať tepelný tok v planetárne kôre či zaznamenávať pomocou superpřesných seizmometrů "marsotřesení", pokiaľ teda existuje.

"Pôjde o prvú proklepnutí Marse za 4,5 miliardy rokov jeho existencie," uvádza NASA.



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
barbora lučivjanská
Netky
Deň Ústavy o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies