Žena sa dožila 122 rokov a stretla Van Gogha. Bola to hrdinka alebo daňová podvodníčka?

Predstavme si Jeanne Calment, najstaršiu ženu sveta. Dožila sa 122 rokov. Stretla sa s Van Goghom a povedala, že bol škaredý a strapatý a vraj ho volali „dingo“.

The Guardian ešte v roku 2019 uverejnil úžasný článok o mužovi, ktorý sa dlhé roky snaží vyvrátiť fakt, že Jeanne Calment je Jeanne Calment.

 Na tomto prípade by v celku nebolo nič zvláštne, možno vek 122 rokov. No ruský vedec Nikolay Zac si zaumienil, že Jeanne klamala. Tvrdí, že za Jeanne sa vydáva jej dcéra a skutočná Jeanne zomrela v deň, ktorý jej v úradných papieroch zaznačený ako deň úmrtia jej dcéry. Obe sa na seba veľmi podobali. Jej dcéra Yvonne mala zomrieť vo veku 36 rokov, v roku 1394. V jej životopise a odhalil množstvo nezrovnalostí.

Zac publikoval rozšírený príspevok v americkom časopise Rejuvenation Research. Zostavil dokumentáciu 17 kusov biografických dôkazov podporujúcich teóriu „zmeny“, medzi ktoré patria nevysvetliteľné fyzické rozdiely medzi mladou a starou Jeanne (zmena farby očí z „tmavej“ na zelenú) a nezrovnalosti v slovných svedectvách.

Jej právnik sa vraj vyjadril, že rada prekvapovala ľudí skokom zo stoličky u kaderníka.

Z vedeckého hľadiska je zvláštne, že sa ako tuhá fajčiarka dožila tak vysokého veku. Fajčiť prestala údajne až vo veku 117 rokov.

Zac sa snažil napadnúť i tvrdenie, že sa s Van Goghom naozaj stretla, nakoľko povedala, že ho stretla v obchode svojho otca, ale jej otec bol staviteľom lodí.

Podľa neho bolo zvláštne i to, že bola veľmi vitálna a aj tak si často mýlila otca s manželom. Pokúšal sa dokonca pomocou fotografie Yvonne Calmentovej dokázať, že mala výrastok na nose, ktorý má zrazu aj Jeanne.

Vedie sa o nej veľké množstvo dohadov na medzinárodnej úrovni. Vyvolalo to dokonca spor medzi Ruskom a Francúzskom.

Zac predstavil svetu myšlienku, že Yvonne nastúpila do role svojej matky, aby sa vyhla represívnym daniam z dedičstva, ktoré v medzivojnovom období dosiahli až 35%.

Dokonca na arleskom cintoríne Trinquetaille, na pomníku rodinnej hrobky Calmentovej sú zapísaní všetci členovia rodiny okrem jej dcéry Yvonne.  

Ak by aj došlo k zámene, udržiavanie tejto fikcie by si vyžadovalo mimoriadne úsilie. Yvonne by musela až do svojej smrti v roku 1942 žiť  s Jeanniným vdovcom Fernandom, jej vlastným otcom. Fernand by musel vydávať svoju dcéru za manželku. Yvonne by musela prinútiť svojho syna Frédérica, ktorý mal sedem rokov, keď údajne zomrela „Jeanne“, aby ju prestala volať mama.

Výzva na vykonanie testu DNA

Zac odmieta ustúpiť. Podľa jeho slov by to mohol vyriešiť iba test DNA, či už z cintorína Trinquetaille, alebo vzorka krvi Calmentovej, ktorá sa údajne skladuje v parížskom výskumnom ústave. „S toľkým odporom chcem dokázať, že mám pravdu,“ vyjadril sa Zac.

Neustále vyzýva k testu DNA. Dokonca i v otvorenom liste zaslanom významným gerontológom, výskumníkom dlhovekosti a novinárom - spolu s Vladimirom Putinom, Emmanuelom Macronom, Borisom Johnsonom a Bielym domom - znovu vyzval na testovanie DNA Calmentovej.

Analýza nie je dodnes hotova a zdá sa, že ani nebude.  Fondation Jean Dausset, súkromné ​​centrum pre genetický výskum v Paríži, už dokonca odmieta potvrdiť, že majú krv Jeanne Calmentovej, napriek tomu, že vedec François Schächter, ktorý v 90. rokoch založil projekt Chronos, prvý genetický prieskum storočných ľudí na svete, potvrdil, že jej bola odobratá krv a DNA.

Už sa asi nedozvieme pravdu, ale podľa jej vlastných slov, celý život čakala, kým s astane slávnou. A nech je pravda kdekoľvek, podarilo sa jej to.