Všetci panikárili, iba ona ostala absolútne pokojná

Je to v nádeji
Beznádej zabíja viac než akákoľvek choroba, ale diagnostikovať si ju musí človek sám. Ak si ju neprizná, nebude môcť požiť ani liek, ktorý ju nielen odstráni, ale sa jej aj v budúcnosti vyhne. Beznádej hovorí o zlej budúcnosti, má odpovede, ale nepoložila nijakú otázku. Vídať ju možno na internete, kričí z toľkých príspevkov, komentárov, ale zostáva aj nevypovedaná, ukrytá v pohľadoch a gestách.
 

Ako ju diagnostikovať
1. Beznádej má k dispozícii iba hŕbu emócií, ale logickú úvahu vynecháva. Vďaka tomu vzniká predstava o tom, čo sa bude diať a prognóza je iba čierna. Nielenže je presvedčená o zlom, ale ani len nepripustí niečo dobré.
2. Tam, kde je beznádej, sa nikto necíti príliš dobre, čo spôsobuje, že človek, ktorý je ňou presýtený, vytvára vo svojom spoločenskom okruhu negativitu. Po rozhovore s ním dopadá depresia, smútok, fyzická únava a presvedčenie, že najlepšie bude vzdať sa.
3. Beznádej je blízka spojenkyňa hnevu. A keďže hnev nevydrží sám, potrebuje sa vyliať na komkoľvek, koho zočí.

Liek
Jeden pastor cestoval v lietadle. Pokoj sa vo vzduchu neudržal dlho, začalo pribúdať jedno varovanie za druhým. Ukázalo sa, že nebezpečenstvo je veľké, a tak sa strhla všeobecná trma-vrma. Pastor sa strachoval tiež, obzeral sa naľavo aj napravo, akosi sa nedalo nájsť nič, čo by vzbudzovalo nádej na záchranu.

Potom si ju všimol
Vtom mu zrak padol na malú dievčinku. Ona jediná sedela tak nehybne, akoby sa nedialo nič zlé, v dlani držala knihu a dychtivo v nej listovala. Pastor si navrával, že je azda primalá na to, aby rozumela terajšej situácii, ale pohľad na ňu ho natoľko zaujal, až o tom musel jednostaj uvažovať.

Prečo by sa bála?
Akonáhle sa pominula cesta a ustalo aj napätie v podobe hrozby, cestujúci sa predbiehali, tak veľmi sa im žiadalo vystúpiť. Ešte stále boli omráčení, a tak sa niet čo čudovať, že zatúžili mať pevnú zem pod nohami. Pastor sa ale obzeral za dievčinkou, mienil sa jej povypytovať, čo a ako. "Ty si sa vôbec nebála?" spýtal sa jej napokon. Ona sa zasmiala, akoby to bola tá najhlúpejšia otázka, akú kto kedy vymyslel. "A prečo by som sa mala báť? Pilot je môj otec a viezol ma domov," odpovedala.

Je to ako v lietadle
K čomukoľvek by sa dal prirovnať pobyt na svete a ja nemám v úmysle vymýšľať nejakú novú myšlienku. Veď to ani nie je možné, pretože čokoľvek tu je, už raz bolo. Ale čo ak je to naozaj ako let do neznáma? Občas pokoj, potom turbulencia, niekedy aj pád. Dôležité je iba nastúpiť do takého lietadla, ktoré pilotuje Boh. Pokiaľ sa v ňom sedí, cieľ nikoho neminie. On má pod kontrolou aj to, čo sa zdá byť nezvládnuteľné.

V tom tkvie tajomstvo, v tom tkvie nádej. No a čo sa nádeje týka, tá nezomiera nikdy. Ani na jeseň nie.

"Nijaké iné ročné obdobie nie je také ako jeseň. Raz je vzduch teplý, potom studený. Zo stromov padajú listy, a aj keď pred očami prebieha zrod aj úpadok, človek si len kráča a pozerá sa hore, tak ľahko zabúda, že bez dna nie je vrchol.  Je v tom metafora. Život je ako jeseň. Prestriedajú sa v ňom šťastie s nešťastím, láska i nenávisť, vzlet aj pád. Jeseň trvá tak krátko, a predsa je búrlivá. Kým žijeme, je nádej. Kým trvá jeseň, nič nie je stratené."