Viac politických strán odmieta zrušenie ÚŠP, plánujú však reformy

Politické subjekty sa čoraz viac púšťajú do prezentovania svojich názorov, ktoré by mohli ovplyvniť voličov. Každá kandidujúca politická strana má svoje zameranie a program, ktorým chce predostrieť v snahe získania čo najväčšieho počtu hlasov. Najnovšou predvolebnou témou je prípadné zrušenie alebo zmeny ohľadom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) ku ktorej sa predstavitelia jednotlivých politických strán vyjadrujú.

Viaceré strany odmietajú zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Niektoré subjekty avizujú reformy v oblasti prokuratúry. V Hnutí Republika chcú rušiť len špeciálnu prokuratúru. Vyplýva to z vyjadrení strán pre TASR. V Hnutí Sme rodina nevidia dôvod na rušenie alebo zmenu v súvislosti s postavením týchto dvoch inštitúcií. "Jednoducho nemáme v úmysle prehodnocovať postavenie súdov," uviedli zo Sme rodina. Z Hnutia OĽANO a priatelia tvrdia, že bojujú proti mafii, a preto v žiadnom prípade nesúhlasia "s úmyslami strany Smer-SD a Hlas-SD zrušiť ŠTS a ÚŠP".  Z KDH vyhlásili, že nepôjdu do vlády, ktorá by chcela rušiť špeciálnu prokuratúru či zasahovať do vyšetrovaní. Zdôraznili svoju protikorupčnú a prorodinnú politiku. Zo strany SaS chcú v Ústave SR zakotviť postavenie ÚŠP ako nezávislej inštitúcie od pokynov Generálnej prokuratúry (GP) SR.

"Prokuratúra má v ústave nejasné postavenie, čo viedlo v minulosti aj k vzájomne protichodným záverom Ústavného súdu či záverom, ktoré odporujú základným princípom demokracie a právneho štátu. To najmä v tom, že sa spochybňovala a relativizovala základná deľba mocí v demokratickom štáte a úlohy prokuratúry v právnom štáte," uviedli. Ustanoviť chcú prokuratúru ako súčasť exekutívy, ktorá zastupuje verejnú žalobu v trestných veciach, pričom vykonáva aj iné úlohy, pokiaľ tak stanoví zákon. "Avšak, nesmie svojím rozhodovaním zasahovať do nezávislosti súdov," zdôraznili zo SaS.

Člen predsedníctva Progresívneho Slovenska Branislav Vančo poznamenal, že ŠTS a ÚŠP majú dôležité miesto v boji proti najzávažnejším formám kriminality. "Preto Progresívne Slovensko urobí všetko nielen pre zachovanie ich existencie, ale aj pre zachovanie ich nezávislosti," deklaroval.

Zrušenie ÚŠP a ŠTS odmietajú aj v strane Demokrati. Presadiť mienia viaceré zmeny v prokuratúre, napríklad skrátenie funkčného obdobia generálneho prokurátora, zvýšenie transparentnosť výberových konaní na prokuratúre a zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Na prokuratúre treba podľa strany zmeniť štruktúru vzťahov nadriadenosti a podriadenosti.

V Hlase-SD tvrdia, že slovenská justícia a orgány činné v trestnom konaní (OČTK) ostali po vláde Eduarda Hegera (Demokrati) v totálnom rozvrate. "Mnohé súdy po Kolíkovej (exministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková, poznámka TASR) reforme nefungujú, špeciálna prokuratúra sa stala politickou úderkou a po vojne v polícii sa jej vedenie ocitlo bez akejkoľvek politickej kontroly a v rozpore so základnými demokratickými pravidlami rozhoduje, kto bude, alebo nebude ministrom vnútra," argumentujú. Preto si podľa strany fungovanie justície a OČTK vyžaduje zmeny, aby slúžili ľuďom a nie politikom.

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík potvrdil, že chcú špeciálnu prokuratúru zrušiť. "Táto prokuratúra bola za akejkoľvek vlády, či už za Kováčika, ale aj Lipšica, zneužívaná najmä na politické účely, na boj proti opozícii a kriminalizáciu opozičných názorov, tzv. prenasledovanie 'extrémistov'," argumentuje. Nevidí opodstatnenie pre existenciu tejto "politickej pobočky prokuratúry" a všetko by malo spadať pod GP. Dodal, že ŠTS hnutie rušiť neplánuje. Treba ho však podľa Uhríka očistiť od rozhodovania v politických a názorových kauzách. "Zrušiť tzv. procesy s extrémistami, čiže s ľuďmi s nepohodlnými politickými názormi. Republika je za absolútnu slobodu slova," uzavrel.