WASHINGTON - Merkúr mohol mať v minulosti vonkajšiu vrstvu tvorenú grafitom. Tvrdia to americkí vedci na čele s Patrickom Peplowskim z Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory (APL), podľa ktorých táto teória vysvetľuje nezvyčajne tmavý povrch tejto planéty.
Peplowski s kolegami analyzovali údaje zo sondy Messenger, pričom zistili, že najtmavšie oblasti Merkúru obsahujú veľké množstvo uhlíka a zároveň sa nachádzajú v oblasti s veľkými impaktnými krátermi. Podľa vedcov môže za tmavé sfarbenie práve grafit, ktorý by mohol byť pozostatkom prvotnej vonkajšej kôry.
Tá pravdepodobne vznikla po ochladení globálneho magmatického oceánu v ranom období po vzniku planéty. "Ako tento magmatický oceán chladol a začali sa kryštalizovať minerály, tak všetky okrem grafitu klesli na dno. Grafit však zostal na povrchu, a vytvoril tak prvotnú kôru Merkúru," vysvetlila Rachel Klima, ktorá taktiež pracuje v APL.
Túto kôru však neskôr prekryla vulkanická činnosť a iné geologické procesy. Grafit sa dostal znova na povrch práve po dopadoch väčších vesmírnych telies a spôsobil tak tmavé sfarbenie planéty.
"Ak sme naozaj identifikovali pozostatky pôvodnej kôry Merkúru, tak poznanie jej vlastností nám umožní získať vedomosti o rannej histórii Merkúru," dodal Peplowski, ktorý spolu s kolegami publikoval výsledky svojej štúdie v časopise Nature Geoscience.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies