Väzenie či hotel? Dáni majú najhumánnejšiu väznicu na svete, je luxusne vybavená a nie sú tam mreže!

Táto väznica sa nazýva Storstorm a nachádza sa na ostrove Falster. Priestory väzenia skôr pripomínajú dedinu ako nápravné zariadenie. Otvorenosť priestoru vraj napomáha komunikácii medzi väzňami a dozorcami. Súčasťou areálu sú dokonca obchody, škola, telocvičňa či herňa, aby sa tu miestni cítili čo najprirodzenejšie a prostredie im pripomínalo slobodu.

Na základe väzenskej správy takýto model väzenia skutočne dáva zmysel. Pobyt tu má pomôcť väzňom vydať na správnu životnú cestu a zanechať za sebou život kriminálnika. Keďže dĺžka trestov je  v Dánsku skutočne nízka, priemerná dĺžka pobytu „za mrežami“ tu nie je viac ako 6 mesiacov. Pričom až polovica súčasných trestov odňatia slobody je kratšia ako 3 mesiace a iba necelé 2% väzňov tu pobudnú dlhšie ako 2 roky.

Táto väznica nemá žiadne mreže, zakladá si totiž na svojej otvorenosti. „Celý prístup vychádza z toho, že väzni nemajú pocit, že by boli vo väzení,“ uviedol Doran Larson, reportér z denníku Atlantic. Cely pripomínajú skôr izby v penzióne, ktoré väzňom ponúkajú všetko k ich dokonalému pohodliu. Televízia, malá chladnička, obmedzený prístup na internet je samozrejmosťou.

„Vybavenie izieb zaisťuje väzenská  správa, pokiaľ niekto vyžaduje nadštandard, ktorý si nemôže dovoliť, môže si naň zarobiť. Práca väzňov je chápaná ako cesta k náprave, preto sú k nej motivovaní. Napríklad hodinovou mzdou od 4,10 do 7,30 eura,“ uviedol správca väznice. 

Väzni prácu vítajú, pretože im umožňuje pohyb mimo vytýčený areál väznice. Pomáhajú napríklad v mestských jedálňach alebo práčovniach. Počas výkonu ich práce ich stráži elektronický monitorovací náramok. A keď majú voľno majú čas na samoštúdium, môžu využívať ponúkané umelecké krúžky, chodievať na pravidelné sedenia so psychológom, športovať či stráviť čas v modlitebni.

Výraznú rolu v tejto väznici tu zohráva motivačný pracovník. „Priebežne monitoruje väzňov a snaží sa im sprostredkovať kontakt s vonkajším svetom. Podstatné je, aby väzeň nebol vystavený stresu alebo napríklad zvýšenému krvnému tlaku. Snažíme sa ich vyvarovať scenárom, ktoré by z väzňov po návrate do bežného života urobili alkoholika alebo adepta na samovraždu. Snažíme sa, aby sa mu vonku darilo lepšie ako doteraz. Preto väzni študujú a učia sa pracovať,“ vysvetľuje dozorca.

Viacerí reportéri, ktorí odišli na ostrov Falster boli milo prekvapení z ruchu panujúceho na chodbách a domáckej atmosfére, ktorá tam panuje. Žiadne uniformy či rovnošaty. Jediný kto uniformu nosí sú dozorcovia. Útek väzňov je riziko s ktorým sa tu počíta, no ich pomyslenie na útek sa snažia pracovníci eliminovať rozhovormi a ochotou vyjsť väzňom v ústrety. Sťažnosti na podávané jedlo či špeciálne požiadavky v tejto väznici nepredstavujú žiaden problém.

Pravidelné rodinné návštevy sú tu samozrejmosťou a môžu sa konať každý jeden deň. Ako v každej inom väzení aj tu dozorcovia musia riešiť konflikty či bitky medzi väzňami. „V niektorých prípadoch napríklad dozorcovia vedia, kto a akým spôsobom pašuje do väznice drogy. Mohli by síce vykonať prehliadku jeho telesných útrob, no neurobia to. Dôstojnosť občanov, aj keď sú to trestanci, pre nich znamená viac ako prísna protidrogová politika,“ vysvetľuje reportérka Jennifer Sumnerová z denníku The Washington Post.

Aj napriek tomu, že tento väzenský systém vykazuje určité nedostatky, je tou lepšou alternatívou s ktorou sa stretávame bežne vo svete. Bilancia útekov z tohto ostrova hovorí sama za seba. V roku 2014 odtiaľto utiekol jeden väzeň, ktorého sa žiaľ nepodarilo chytiť. Pritom ich bolo odsúdených celkom 3784.

V roku 2013 tu došlo k 3 samovraždám, potom 2 roky po sebe ani k jednej. O tom, že takéto nápravné zariadenie skutočne funguje nasvedčujú aj samotné čísla. Kriminalita v Dánsku sa drží na 25%, zatiaľ čo v Amerike neklesá a dosahuje až 52%. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že stráviť čas v tomto väzení je ako prechádzka ružovou záhradou, väzni sa sem vracať nechcú a slobode sa snažia fungovať ako ostatná väčšina.