V záchytnom centre v Humennom sú momentálne Somálčania a Sudánci

Na presídlenie do koncovej krajiny čakajú. Tieto informácie pre agentúru SITA uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Od roku 2009 cez núdzové tranzitné centrum v Humennom presídlili vyše tisíc utečencov, z toho 978 išlo do Spojených štátov amerických. Zatiaľ posledných 23 utečencov odletelo zo Slovenska do USA v utorok 17. januára. Americký prezident Donald Trump v piatok 27. januára podpísal exekutívne nariadenie, ktorým pozastavil na 120 dní americký utečenecký program. Súčasne zakázal na 90 dní vstúpiť do USA ľuďom, ktorí sa narodili v Iraku, Sýrii, Iráne, Sudáne, Líbyi, Somálsku a Jemene.

"Ministerstvo vnútra a partnerské organizácie, ktoré s rezortom spolupracujú na humanitárnom transfere, sú v neustálom kontakte so zástupcami vlády Spojených štátov amerických. Pomoc a ochrana pre utečencov a najviac zraniteľné osoby, najmä matky s deťmi, ktoré utekajú zo svojich domov pred vojnovými konfliktami a prenasledovaním a potrebujú okamžitú evakuáciu, je mimoriadne dôležitá bez ohľadu na ich národnosť či rasu," uviedla Paulenová s tým, že programy bezpečného presídlenia majú svoj význam a doteraz boli na tento druh pomoci iba pozitívne ohlasy.

Na presídľovaní utečencov cez Slovensko sa podieľa Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Slovenská republika a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Centrum v Humennom má kapacitu 250 osôb a slúži na dočasné prijatie najzraniteľnejších skupín utečencov pod ochranou UNHCR. Utečenci sú tam v bezpečných podmienkach počas maximálne šiestich mesiacov, absolvujú prípravu na presídlenie, zdravotné prehliadky, sériu očkovaní a kurzy kultúrnej orientácie ako prípravu na život v novej krajine. Viac ako polovica z utečencov prepravených do centra bola somálskej národnosti, ďalšiu časť tvorili utečenci pôvodom najmä z Afganistanu, Etiópie, Eritrey, Iraku, Palestíny a Sudánu. Veľkú väčšinu utečencov tvoria rodiny s malými deťmi alebo osamelé matky – ľudia, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojej domovskej krajiny ani ďalej žiť v krajine svojho prvého útočiska a potrebujú okamžitú ochranu.

Trump si svojím rozhodnutím vyslúžil vlnu kritiky. Zákaz vyvolal zmätok, letecké spoločnosti po Trumpovom nariadení odmietali prepraviť pasažierov z Blízkeho východu do USA a vracali im peniaze za letenky. V sobotu ľudia protestovali na letiskách, v nedeľu sa protesty konali aj pred Bielym domom. Najmladšia laureátka Nobelovej ceny za mier Pakistanka Malála Júsafzajová povedala, že je "zdrvená" rozhodnutím amerického prezidenta pozastaviť americký utečenecký program.

Organizácie OSN - Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vyzvali americkú administratívu, aby neprestala ponúkať azyl ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním, keďže toto právo zaručuje medzinárodná legislatíva. Irán oznámil, že nebude povoľovať Američanom vstup do krajiny v reakcii na zákaz vydávania amerických víz občanom Iránu a šiestich ďalších prevažne moslimských štátov. Zákaz kritizovali aj niektorí republikáni, rozhodnutie sa nepáči napríklad Luxembursku, šéfke európskej diplomacie Federice Mogherini či nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.

Podľa slov jej hovorcu v telefonáte Trumpovi pripomenula, že všetci signatári ženevskej konvencie o utečencoch sú "povinní" prijímať vojnových utečencov z humanitárnych dôvodov. Šéf americkej firmy Starbucks v reakcii na Trumpove rozhodnutie oznámil, že v najbližších piatich rokoch mieni v rôznych častiach sveta zamestnať 10-tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou, násilím, prenasledovaním alebo diskrimináciou. Kanada zase ponúkne povolenie na dočasný pobyt ľuďom, ktorým sa pre Trumpov zákaz nepodarilo dostať do USA a uviazli na kanadských letiskách.