V Terchovej zrušili od júla trvajúci druhý stupeň povodňovej aktivity

„Znamená to, že sa skončili aj všetky zabezpečovacie práce, ktoré tam vykonával Slovenský vodohospodársky podnik, Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja i obec Terchová,“ uviedol hovorca vodohospodárov Ľuboš Krno. Koryto Varínky, ktoré 21. júla po prietrži mračien na viacerých miestach zničila prívalová voda, je upravené a brehy spevnené, potok je teda pod kontrolou a pripravený zvládnuť prípadné nové nápory vody pri daždi. „Zhruba päťkilometrový úsek sme museli najskôr vyčistiť a potom takmer kilometer zdevastovaného koryta úplne nanovo vybudovať. Koryto je stabilizované kamennou pätkou a breh kamennou rovnaninou. Pri chate Vrátna je plnoprofilová stabilizácia koryta. Pracovalo sa v osem až 12-hodinových zmenách prakticky nepretržite aj počas sobôt a nedieľ, aby bolo možné obľúbenú Vrátnu dolinu sprístupniť pre turistov už pred nastupujúcou zimnou lyžiarskou sezónou,“ povedal Krno a dodal, že náklady na zabezpečovacie práce vodohospodári ešte nemajú presne vyčíslené, ale podľa predbežných odhadov to bude vyše dvoch miliónov eur.

Pracovníci štátneho podniku museli dať koryto Varínky do pôvodného stavu bez použitia betonáží, keďže ide o územie národného parku s tretím až piatym stupňom ochrany. Navyše kameň, ktorým vodohospodári spevňovali brehy, museli na žiadosť ochranárov voziť zo vzdialenejšieho lomu. Podľa generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Mariána Supeka úprava poškodeného koryta sa tým o niečo predražila aj predĺžila. „Bola to podmienka ochranárov. Je tu bližší lom, ale tá kvalita kameňa a hlavne farebné odlíšenie toho kameňa im nevyhovovalo, tak sme sa prispôsobili tej požiadavke,“ povedal Supek a dodal, že pri obnove potoka v malofatranskom národnom parku sa snažili využiť aj kamene, ktoré do Vrátnej priniesla prívalová vlna. „Samozrejme snažili sme sa využiť aj ten materiál, ktorý sa tu nahromadil počas tej povodne, ale napríklad pri úprave koryta v lokalite Starý dvor sme na spevnenie brehov museli použiť ťažké päťstokilogramové kamene, takže aj preto tá vzdialenosť a dovoz kameňa zo vzdialenejšieho lomu, pretože sme potrebovali naozaj masívny kameň,“ dodal šéf vodohospodárov. Na obnovu koryta vodohospodári použili zhruba 22-tisíc ton lomového kameňa, vyše 200 metrov kubických drevnej hmoty a 6 500 metrov štvorcových geotextílií. Lomový kameň museli dovážať až z troch lomov - z Dubnej skaly, Liptovských Kľačian a Jablonového. 

Kompletne vyasfaltovaná a prejazdná je už aj cesta do turisticky obľúbenej Vrátnej doliny. „V piatok sa skončilo s asfaltovaním. Ostáva ešte dokončiť menšie úpravy, ako napríklad montáž zvodidiel či osadenie zábradlia. Budúci rok sa plánuje obklad múrov, na tieto aktivity sa však ešte len bude realizovať verejné obstarávanie. Úplné ukončenie prác predpokladáme v druhom štvrťroku 2015,“ uviedla pre agentúru SITA Barbora Zúbeková z odboru informácií Žilinského samosprávneho kraja. Záchranné a zabezpečovacie práce, ako aj náklady na odstraňovanie následkov povodne by mali byť podľa aktuálnych prepočtov kraja nižšie ako pôvodne odhadovaných 7,98 milióna eur. „Celková suma na záchranné a zabezpečovacie práce, ako aj náklady na odstraňovanie následkov povodne budú spresnené po ukončení prác a výsledku jednania s poisťovňou o výške škôd. Predpoklad je do šesť miliónov eur bez DPH,“ dodala Zúbeková. 

Prívalová vlna vody, bahna a skál, ktorá sa 21. júla po prietrži mračien prehnala turisticky obľúbenou Vrátnou dolinou, zničila koryto potoka Varínka, poškodila jedinú prístupovú cestu do doliny a kamením zasypala dolnú stanicu kabínkovej lanovky na Chleb. Voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s hlinou a skalami zmietla aj päťdesiat zaparkovaných áut. Horská chata Vrátna zostala zatopená a na cestu pod ňou sa zosunul svah. Desiatky turistov zostali odrezaných na chate aj na hrebeni Malej Fatry. Záchranárom sa ešte v ten deň v neskorých večerných hodinách podarilo z chaty Vrátna a stanice lanovky pod vrcholom Chlebu evakuovať 122 ľudí. Živelná pohroma si nevyžiadala žiadne úrazy ani obete.