V roku 2018 otvoria trvalú expozíciu hrobky „slovenského Tutanchamona“

Expozíciu pripravuje v spolupráci s múzeom Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre. Hrobku chce prezentovať v podobe, akú mala v čase pochovania veľmoža. Hrobová komora imitujúca drevený dom nemá obdobu v celej Európe a pre jej význam a zachovalosť ju prirovnávajú až k Tutanchamónovi.

Vystavené budú originály. „Návštevníci uvidia všetky unikátne súčasti hrobovej architektúry, to znamená drevený sarkofág v podobe domčeka so sedlovou strechou, súčasti mobiliára ako stolček, drevené máry alebo lôžko vysústružené z tisového dreva, ktoré bolo pôvodne obložené strieborným plechom,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta. K unikátnym nálezom starým viac ako 1 600 rokov patrí aj stôl, ktorého doska je takmer meter široká a bola vyrobená z jedného kusu topoľového dreva.

Drvivú väčšinu zlatých a strieborných predmetov z hrobky si odniesli vykrádači pár rokov po smrti kniežaťa. Niekoľko šperkov však ich pozornosti uniklo, napríklad zlatý a pozlátený prívesok, strieborné šidlo, strieborná pracka z obuvi či jantárová perla. Zachovala sa aj toaletná súprava pozostávajúca zo strieborných nožníc, pinzety a ušnej lyžičky na čistenie uší. Návštevníci pripravovanej expozície uvidia tiež antickú doskovú stolovú hra so sklenenými kameňmi, ktorá je unikátom v celoeurópskom meradle. Medzi exponátmi nebude chýbať ani séria ôsmich hlinených nádob či mosadzné vedro. „Našli sa aj veci, ktoré by sme v hrobe nečakali, ako bolo vyše 50 lieskových orechov, vlašské orechy, ale napríklad aj prútený košík,“ doplnil Pieta. V hrobke boli tiež pozostatky stravy pre zomrelého – časť mladého prasiatka a chrobáky - skarabeovia, ktorí do nej naliezli v čase, keď ju vyrabovali vykrádači.

O germánskom veľmožovi sa už vedcom podarilo zistiť rôznymi analýzami množstvo údajov. Vedia, že sa narodil v oblasti, kde bol aj pochovaný, mal zhruba 30 rokov a jeho stravovanie napovedá tomu, že sa dlhší čas zdržiaval v Stredomorí. „Je vysoko pravdepodobné, že slúžil v rímskej armáde ako popredný dôstojník, čo zodpovedalo jeho spoločenskému postaveniu. Bol silne ovplyvnený vyspelou antickou kultúrou, o tom svedčí aj jeho obľúbená hra, ktorú mu vložili do hrobu,“ hovorí Pieta. Veľmož zrejme patril ku germánskemu kmeňu Vandalov, ktorí po dobu niekoľkých generácií sídlili na území severného a východného Slovenska. Pohreb mal pravdepodobne koncom roka 375. Vedci na to prišli na základe kombinácie údajov z rádiokarbónových analýz, nálezu mince a pozostatkov mladého prasiatka, ktoré mal nebožtík v hrobe. „Vie sa, že tento druh prasníc prevažne vrhá mladé v marci - apríli a prasiatko bolo osem mesiacov staré,“ priblížil Pieta.