Ústavný súd rozhodol, že silnejšia ochrana spotrebiteľa pred veriteľmi je protiústavná. Dotkne sa to tisícov ľudí

Odlišné stanovisko k rozhodnutiu pripájajú predsedníčka ÚS Ivetta Macejková a podpredseda ÚS Milan Ľalík. Proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Vyhlásením a zverejnením v zbierke toto ustanovenie stratí účinnosť a po šiestich mesiacoch stráca platnosť. Keď stratí účinnosť, súdy ho nemôžu aplikovať.

Ako uviedol po vyhlásení rozhodnutia právny zástupca NR SR Róbert Madej, napadnutá právna úprava zabezpečovala ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach v súlade s európskym právom. „Rešpektujem rozhodnutie ústavného súdu, ale som z neho veľmi smutný. Jeho následky si dnes ešte nechcem ani predstaviť. Sú desiatky tisíc súdnych konaní na Slovensku, ktoré toto rozhodnutie ovplyvní v neprospech ľudí, ktorých zažalovali nebankové či vymáhačské spoločnosti. Mnohí z týchto spotrebiteľov sa aktívne nebránia a súdy by podľa mňa mali prihliadať na chyby zmluvných úkonov aj bez ich aktívnej účasti. Dnešným rozhodnutím ÚS to nebude možné,“ povedal Madej.

Doložil, že od priemerného občana nemožno očakávať, že má hlbšie právnické vzdelanie alebo dokonca za sebou štáb právnikov a bude sa aktívne brániť v súdnom konaní. Uviedol, že zákonodarca chcel dosiahnuť, aby veritelia žalovali dlžníkov v prvých troch rokoch omeškania s úhradou, aby nečakali, kým dlh neúnosne narastie.

Na pojednávaní sa zúčastnil aj opozičný poslanec a predseda KDH Alojz Hlina, ktorý vyhlásenie rozhodnutia prijal s rozhorčením. „Som zhrozený. Súd dnes pomohol úžerníckym gaunerom a ublížil desaťtisícom ľudí, ktorí sa stali finančnými otrokmi a zostanú nimi. Spôsobí to, že sa zahltia súdy. Som zhrozený, čo som dneska videl,“ povedal Hlina.

ÚS konal na základe podnetu Okresného súdu Košice II, ktorý žiadal preskúmať ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorého má súd ex offo prihliadať v spore veriteľa voči spotrebiteľovi - dlžníkovi na to, či neprešla už doba premlčania na vrátenie istiny s príslušenstvom, hoci to dlžník nenamietal, ale aj na ďalšie zákonné dôvody. V prípade, že by šlo o premlčanie, mal súd žalobu zamietnuť.

Zákonodarca, ako uviedol Madej, prijal toto opatrenie, pretože v praxi sa bežne stáva, že dodávateľ poskytujúci služby, si neuplatní na súde nárok z uzavretej zmluvy so spotrebiteľom v zákonom stanovenej lehote, ktorá je v tomto prípade tri roky, ale svoju pohľadávku odpíše a lacno postúpi inému právnemu subjektu. Ten si uplatní nárok na súde po dlhšom čase, pričom k istine podstatne narastie príslušenstvo (napríklad zmluvná pokuta za nedodržanie podmienok, ktorá neraz aj niekoľkonásobne prevýši istinu). Podľa napadnutého ustanovenia mal súd z úradnej moci prihliadať na skutočnosť, či nedošlo k premlčaniu, a to aj vtedy, ako to nenamietal sám dlžník, lebo ako neznalý práva o takejto možnosti nevie. Podľa Madeja sú takýchto prípadov tisíce.

Ústavný súd preskúmal, či napadnuté ustanovenie podstatne neznevýhodňuje veriteľa, resp. zvýhodňuje spotrebiteľa v konaní pred všeobecnými súdmi. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ - košický okresný súd, akcentuje v danej veci neférovosť a nejustičnosť spočívajúcu v jednostrannej a automatickej pomoci spotrebiteľovi. Podľa ústavného súdu aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov, veriteľov stavia akoby na stranu tých zlých a spotrebiteľov na stranu tých ublížených. Podľa ÚS na ochranu zraniteľnejšieho jednotlivca - spotrebiteľa existujú miernejšie prostriedky najmä formou právnej pomoci, a preto daná právna úprava nie je nevyhnutná na naplnenie tohto cieľa.

Ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie vcelku prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu a preto napadnuté ustanovenie označil za neústavné.