Toto je najdôležitejšia modlitba, akú sa kedy môžeme pomodliť!

Modlitba v jednom ľudskom živote veriaceho predstavuje výnimočnú skúsenosť, neopísateľnú ani poéziou a neprebádanú, pretože ani my často netušíme, čo prihováranie sa u Stvoriteľa spôsobí.
Modlíme sa, a to nie márne a každá z úprimnosti povedaná veta, nosí svoj význam, a predsa... A predsa je istá modlitba, ktorá je zo všetkých najdôležitejšia, je účinná a nikdy sa nestalo, žeby po nej nenasledovalo niečo úchvatné.

Pozvánka

Reč je o modlitbe, ktorou človek pozýva Boha do srdca, dáva Mu nepísomnú pozvánku a vzdáva sa minulosti v prospech lepšej budúcnosti.

U každého má iný priebeh a iné trvanie, avšak najpodstatnejšia podstata ostáva zachovaná. Len čo si uvedomíme, že potrebujeme modlitbu vysloviť, priznávame, že veríme posolstvu napísanému v Biblii. Vyznávame, že naozaj sa celé ľudstvo bez výnimky narodilo do hriechu a iba viera v spasenie, ktoré priniesol Ježiš aktom na kríži, má silu očistiť a zmieriť človeka s Bohom.
„Milý Bože, priznávam, že som hriešny. Snažil som sa žiť si po svojom a robil som to najlepšie, ako som vedel. Ale dnes si uvedomujem, že to jednoducho nestačí. Verím, že Ježiš je Boží syn a zomrel aj za mňa. Verím, že vstal z mŕtvych. Verím, že ma miluješ. Prosím, postaraj sa o mňa, odovzdávam sa ti taký, aký som," aj takto môže znieť modlitba, ktorej sa vraví všelijako, najčastejšie ju však poznáme ako modlitbu spasenia.

Miesto

Pomodliť sa dá kdekoľvek, nie je predpísané žiadne miesto. Niekto ju v pokore vyriekol v kúpeľni, iný v cirkvi, ďalší počas jazdy autom...
Modlitba spasenia nespôsobuje, že sa problém vytratí, choroba sa ihneď uzdraví či svet odrazu prestane v sebe ukrývať akékoľvek zlo.
Je to čosi ako začiatok vzťahu, keď sa dvojica rozhodne, že je lepšie dvom ako jednému a radšej sa obaja podelia o také aj onaké, ako keby mal byť jeden i druhý vydaný na milosť a nemilosť opustenosti.
Je to modlitba, z ktorej sa Boh nesmierne teší. Je to modlitba, ktorá otvára bránu do neba, pretože, áno, do večnostti v raji sa nedá dostať nijako inak ako skutočným prepojením, ako úprimným a na láske založeným vzťahom s tvorcom všetkého.
Je to modlitba, ktorej zásluhou sa mení naozaj veľa. Zo závislého robí slobodného, z chudáka kráľa, zmätenému rozdáva pokoj.

Podobenstvo

Azda najlepšie modlitbu spasenia vystihuje príbeh, ktorý je v Biblii zaznamenaný ako Podobenstvo o márnotratnom synovi.
Bolo to takto a nijako inak.
Jeden otec vychovával dvoch synov. Jeden z nich, ten mladší, sníval o dobrodružstve a rád by sa bol vymanil z dobre známeho prostredia. Nuž si vypýtal diel dedičstva, ktorý by mu raz beztak patril, a vydal sa na skusy do ďaleka.
Peniaze míňal, so ženami flirtoval, pijatiky sa ponapíjal.
Bol šťastný, veselá myseľ mu nedovoľovala myslieť na nič, iba ak na zábavu.

Až raz, keď sa zobudil a mienil v hýrení pokračovať, takmer sa zadusil od prekvapenia. Mešec sa vyprázdnil, neostala mu jediná minca. Strápený hladom, zúfalý a zahanbený napokon našiel zamestnanie, a to také podradné, že mu nezabezpečovalo ani kúsok dôstojnosti.
„Pôjdem k svojmu otcovi. Poprosím ho o odpustenie," povedal si sám pre seba a už aj sa zberal na odchod. Hlavu sklonil, pohľad mu zastreli slzy a srdce mu robilo kotrmelce.
Myslel si, že otca bude musieť presviedčať, že ho bude musieť odprosovať hodiny a hodiny, kým sa obmäkčí a vezme ho späť. Nie, nenamýšľal si, že by sa smel opäť nazývať synom, videl sa len ako sluha, ale neprekážalo mu to. Po skutkoch, ktoré napáchal, si v jeho ponímaní nič krajšie nezaslúžil.

Aké prekvapenie ho privítalo, keď zistil, že otec sa nielenže nehnevá, ale ho aj čaká. Jeho otec, dojatý zo stretnutia, mu utekal naproti, tak sa nevedel dočkať, kedy mu spočinie v objatí.
„Otec, nie som hoden nazývať sa tvojím synom. Ale zamestnaj ma aspoň ako sluhu, prosím," s plačom hovoril stratený syn vety, ktoré si vopred pripravil.
„Ach, aký sluha! Si môj syn a vždy ním budeš," odpovedal otec, a aby potvrdil, že to myslí naozaj, rozkázal, aby chlapcovi vymenili oblečenie. Hostinu prichystal, spustila sa oslava a všetci sa radovali.
Tešili sa tak, ako sa Boh teší, keď sa mu navráti milované dieťa. Žiadne výčitky, žiadna zlosť. Iba čistá láska.