Tajomstvá Krvavej grófky: Naozaj sa Alžbeta Báthoryová kúpala v krvi? Názor vedcov priniesol zaujímavé zistenia

"Krvavá čachtická grófka" žila vo veľmi nepokojnej dobe.  Na prelome 16. a 17. storočia doľahli na Slovensko a ostatné časti Uhorska útrapy vojny proti Turkom, mestá o obce striedavo pustošili cisárske a hajdúske vojská ako dôsledok Bocskayovho povstania.  Obdobie, poznačené všeobecným mravným úpadkom, existenčnou a právnou neistotou, pomáhalo páchať zločiny a zahladzovať po nich stopy.  Azda aj preto sa tak dlho darilo Báthoryovej utajovať jej  ukrutné činy. Mučila a vraždila  dievčatá a mladé ženy. Za odmenu  jej ich zaobstarávali predovšetkým  najbližší pomocníci. Boli to sárvárske ženy Helena Jó, Dora Szentesová, Anna Darvulová a Ján Ujváry prezývaný Ficko.            

Alžbeta Bátoryová-Nádašdyová sa narodila v roku 1560 Jurajovi a Anne Báthoryovým. Juraj nebol Anniným prvým mužom, pred ním bola vydatá už dvakrát. Veľmi veľká časť jej rodiny bola charakterizovaná dosť výstrednými povahovými vlastnosťami. Väčšina z nich mala sklony k pýche, samoľúbosti, tyranstvu a k sexuálnej zvrátenosti. U Alžbety sa tieto vlastnosti prejavili taktiež.

Alžbeta Báthoryová: Krásavica s temnou stránkou

Alžbeta Báthoryová žila pred takmer 400 rokmi. Mladá, krásna, ale panovačná a zlá. Čím bola staršia, tým bola horšia. Jej krása ju nahnevala, pretože sa jej strácala. A tak začala vykonávať temné rituály, aby si zachovala mladosť a krásu. Jej zvyky sa stali legendou.

V prvom desaťročí 17. storočia sa okolo Uhorského kráľovstva šírili znepokojujúce tvrdenia: o zmiznutiach mladých dievčat, o mučení a vraždách. V strede všetkých bola grófka Alžbeta Báthoryová. Zdanlivo sa zamerala na chudobné dievčatá z miestnych dedín, a to buď únosom, alebo ich vylákaním na mnohé hrady s prísľubom práce.

 Alžbeta Báthoryová bola pri mučení veľmi vynachádzavá. Dievčatá pálila rozžeraveným železom, bila, polievala ľadovou vodou v zime, bodala dýkou a ihlami, trhala kliešťami, trápila ich smädom a hladom...Viacerí svedkovia neskôr potvrdili, že Báthoryčka svoje obete mučila vlastnými rukami.  Na mučenie využívala predovšetkým prispôsobené priestory nielen v kaštieli v Čachticiach, ale aj na hrade, v sárvárskom kaštieli, v Beckove, Keresztúri, vo Vranove, v Ecsede a nádasdyovských domoch v Bratislave a vo Viedni. Báthoryová ešte aj na  cestách v panskom kočiari holdovala svojej ukrutnej vášni. Dievčatá, ktoré viezla so sebou, bodala dýkou a ihlami.

Alžbeta sa vydala v roku 1575 za grófa Ferenca Nádasdyho. Išlo o politické usporiadanie, takže Alžbeta nemala žiadne pochybnosti o mimomanželských vzťahoch.
Žiadneho zo svojich mužských milencov však nezabila. Údajne sa skôr zameriavala výlučne na mladé panenské dievčatá a ženy, pričom verila, že ich krv jej zabezpečí večnú mladosť.

V roku 1604 zomrel Alžbetin manžel na neznámu chorobu. Potom sa klebety o Alžbetinej krvilačnosti zvýšili.

Naozaj sa kúpala v krvi?

Azda najväčším obvinením a najčastejšie stvárňovaným obrazom je kúpanie grófky v krvi mladých panien. Ani tu sa však lekári s legendami nezhodli. Z lekárskeho hľadiska totiž nie je možné kúpať sa v nezriedenej krvi. Ak sa krv neupravuje či nekonzervuje, po 14 minútach sa začne zrážať a do dvoch hodín rozkladať. Krv dievčat by teda musela byť úplne čerstvá.

I keď by sme tento fakt opomenuli, na naplnenie kade či vane by grófka potrebovala približne 60 dievčat. Človek má vo svojom tele päť litrov krvi, z ktorých tri dokážu počas mučenia vytiecť, no zvyšné dva zostanú v krvnom obehu za každých okolností. Grófkin kat či jej pomocníci by museli na jeden kúpeľ do 14 minút zabiť desiatky dievčat a získať z nich dostatočné množstvo krvi.

Mučenie a vraždy v tajných chodbách

Alžbeta mala na svojom majetku v Čachticiach tajné chodby, kde podľa povestí mučila dievčatá. Tieto podzemné chodby boli opustené a zasypané odpadom, až ich niekoľkí nadšenci znovu objavili a sprístupnili. Turisti teraz môžu počuť Alžbetine kroky a vidieť miesta, kde sa vraj odohrávali jej hrozné činy.

Smrť Krvavej grófky

Príbehy sa vírili niekoľko rokov až do roku 1610, keď uhorský kráľ Matej II. nariadil Györgyovi Thurzóovi, uhorskému palantínovi, aby to vyšetril.

Do budúceho roka Thurzóov tím zhromaždil viac ako tristo svedeckých výpovedí, ktoré zdanlivo potvrdzovali klebety.
Niektorí svedkovia uviedli príbuzných, ktorí zomreli v gyneceu (časť hradu vyhradená pre ženy), zatiaľ čo iní uviedli, že na mŕtvych telách pochovaných na cintorínoch a iných neoznačených miestach videli stopy mučenia.

Na Silvestra 1612 zavítal Thurzó na Čachtický hrad, aby zatkol Alžbetu a jej štyroch sluhov.
Podľa listu, ktorý napísal svojej manželke, Thurzó našiel na hrade jedno mŕtve dievča spolu s ďalším živým dievčaťom, ktoré bolo považované za budúcu obeť.

Dve zo slúžok boli mučené a upálené zaživa, zatiaľ čo osamelý sluha dostal rýchlu smrť sťatím hlavy. Druhá slúžka sa vyhla smrti, namiesto toho dostala doživotný trest za to, že bola týraná ostatnými ženami. Piaty sluha, ktorý sa pôvodne vyhol zajatiu na hrade, bol neskôr chytený a zaživa upálený. Čo sa týka Alžbety, tá bola ušetrená od väzenia či popravy. Jej trestom malo byť prísne domáce väzenie. Po zvyšok svojho života bola uväznená na svojom hrade, kde zomrela v roku 1614 vo veku 54 rokov.

Grófka Báthoryová sa spomína v Guinessovej knihe rekordov ako vrahyňa s najvyšším počtom pripisovaných obetí – 650. Toto číslo však nie je nijak dokázateľné. Bolo zmienené vo vyšetrovacom spise, no meno a pôvod vypovedajúceho sa v spise neuvádzajú.  Podľa legendy verila, že kúpanie v ich panenskej krvi jej zabezpečí večnú mladosť. Namiesto toho žila dlho v hanbe.

Údajný sadizmus Báthoryovej inšpiroval filmy, divadelné hry, opery, televízne programy, dokonca aj videohry. Napriek desiatkam výpovedí sa však historici nie so všetkým stotožňujú a dokázateľné fakty sa v mnohom líšia.