Je pravdepodobné, že čierne diery vznikajú prostredníctvom dvoch odlišných ciest. Podľa prvej to môže byť vtedy, keď masívne hviezdy umrú, takzvané "hviezdne mŕtvoly". Ide o hviezdy, ktorých pôvodná hmotnosť je pribižne 8 až 10-násobok hmotnosti nášho Slnka
Kolapsary, známe aj ako čierne diery, patria k najbizarnejším a najzáhadnejším objektom vesmíru. Ich existenciu sme donedávna predpokladali len na základe teórií, vrátane Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity.
Čierne diery sú zložité útvary a existuje v nich trojrozmerná gravitácia. Sú spojené s vonkajšími časticami a magnetickými poľami, ktoré existujú len v dvoch rozmeroch. Otázkou zostáva to, ako je možné, že môže čierna diera existovať v dvoch aj troch rozmeroch súčasne.
Existuje matematický jav, ktorý sa volá"teória holografickej duality". Objavi ho argentínsky teoretický fyzik Juan Maldacena.
Hovorí, že udalosti vnútri priestoru s gravitáciou (ako čierna diera) sú matematicky ekvivalentné udalostiam bez gravitácie na povrchu tohto priestoru, ktoré zahŕňajú častice.
Inými slovami, teória holografickej duality by mohla byť spojivom medzi časticovou fyzikou a Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity, podľa ktorej gravitácia vzniká zo zakrivenia priestoru a času.
Mliečna cesta by mohla pozostávať hoci aj zo 100 miiónov čiernych dier, hoci odhalenie týchto vesmírnych úkazov je veľmi ťažké.
V srdci Mliečnej cesty leží supermasívna čierna diera — Sagittarius A* . Kolosálna štruktúra je asi štyrimilióny-krát väčšia ako hmotnosť Slnka a podľa vyhlásenia NASA leží približne 26-tisíc svetelných rokov od Zeme.
Prvý obrázok čiernej diery bol zachytený v roku 2019 vďaka spolupráci s teleskopom EHT (Event Horizon Telescope ). Nápadná fotografia čiernej diery v strede galaxie M87 vzdialenej 55 miliónov svetelných rokov od Zeme nadchla vedcov z celého sveta.
Je pravdepodobné, že čierne diery vznikajú prostredníctvom dvoch odlišných ciest.
Podľa prvej to môže byť vtedy, keď masívne hviezdy umrú, takzvané "hviezdne mŕtvoly".
Ide o hviezdy, ktorých pôvodná hmotnosť je pribižne 8 až 10-násobok hmotnosti nášho Slnka, ktoré keď vyčerpajú všetko svoje palivo - vodík, explodujú a zomrú, následne zanechajú za sebou taký objekt, akým je práve čierna diera.
No nie všetky hviezdy za sebou zanechávajú čierne diery.
Tie s nižšou pôvodnou hmotnosťou za sebou zanechávajú neutrónovú hviezdu (vesmírny objekt s extrémnou hustotou, ktorý je výsledkom výbuchu supernovy typu II, pozn. red) alebo bieleho trpaslíka (astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou, pozn. red).
Ďalším spôsobom vzniku čiernych dier je priamy kolaps plynu, čo je proces, pri ktorom sa očakáva, že výsledkom budú masívnejšie čierne diery s hmotnosťou od 1000-násobku hmotnosti Slnka až po dokonca 100 000-násobok hmotnosti Slnka.
Čierne diery ako také neumierajú, ale teoreticky sa predpokladá, že sa nakoniec pomaly vyparia v extrémne dlhých časových intervaloch.
Čierne diery rastú pribúdaním hmoty v blízkosti, ktorá je vťahovaná ich obrovskou gravitáciou.
Hawking predpovedal, že čierne diery môžu tiež vyžarovať energiu a veľmi pomaly sa zmenšovať.
Slávna fotografia čiernej diery obetela svet a pozostala z nej zaujímavá vizualizácia, ktorú vytvorii na počítači vedci z Goddardovho strediskavesmírnych letov NASA.
Animácia čiernej diery obklopenej zdeformovaným diskom žiariacej hmoty odhaľuje, ako môže silná gravitácia čiernej diery dramaticky zvlniť svetlo vyžarované z materiálu okolo horizontu udalostí, čím vytvára veľkolepý efekt.
Za hranicou horizontu udalostí sa skrýva gravitačná sia čiernej diery, ktorá je taká silná, že ju samotné svetlo nedokáže prekonať.
Padajúc stále do srdca čiernej diery by sa okno horizontu zmenšovalo, dokým by ste neuvideli len malý krúžok bieleho svetla.
Časopriestor sa v útrobách čiernej diery neustále zužuje, kým nepríde k takzvanej singularite. Singularita je jeden bod s nekonečnou hustotou a takisto aj bodom, kde sa všetky cesty končia.
Zároveň tu platí rovnica, že čím bižšie sa nachádzate ku spomínanej singuarite, tým sú sily okolo vás extrémnejšie.
Zaujímavým faktom je, že v jednom bode je gravitačná sila pri nohách oveľa sinejšia ako tá, ktorá pôsobí na hlavu jedinca. Vtedy dochádza ku stavu, ktorý sa nazýva špagetifikácia.
Hmota je vtedy natiahnutá a roztrhnutá vplyvom rôznych síl. Jedinec pohybujúci sa v priestoroch čiernej diery by bol teda v sekunde stiahnutý z kože, roztrhaný a zmenil by sa na prach.
No pravdou ostáva, že o čiernych dierach toho ani zďaleka nevieme toľko, aby sme dokázali dospieť ku nejakým konkrétnym záverom.
Zdroje:
https://www.nextech.sk/a/Cierne-diery-su-dokazom-toho--ze-zijeme-v-holografickom-vesmire
https://www.space.com/15421-black-holes-facts-formation-discovery-sdcmp.html
https://www.techbox.sk/cierne-diery-nazivo-nasa-ukazala-unikatnu-vizualizaciu
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies