Súd zbavil obrancu Srebrenice Nasera Oriča viny za zločiny voči Srbom

Oslobodzujúci verdikt súdu v Sarajeve v prípade Nasera Oriča, obžalovaného z vojnových zločinov na srbskom etniku, vyvolal ostré kritické reakcie.

Najvyšší predstaviteľ bosnianskych Srbov Milorad Dodik v prvej reakcii opäť pripomenul už skôr ním presadzované referendum o celoštátnej justícii. Súčasne vyzval všetkých bosnianskych Srbov, ktorí v nej v súčasnosti pôsobia, aby rezignovali na svoje funkcie. 

Aj chorvátsky člen bosnianskeho prezídia Dragan Čovič, ktorý aktuálne predsedá kolektívnemu vedeniu štátu, označil dnešný rozsudok za "malý krok späť" a vyjadril obavy, že bude mať za následok negatívnu rétoriku.

Srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý rozhodnutie sarajevského súdu takisto kritizoval, apeloval súčasne na krajanov, že sa treba sústrediť na výstavbu spoločnej budúcnosti a vyhnúť sa akýmkoľvek kritickým vyjadreniam na adresu príslušníkov bosnianskej moslimskej komunity.

Samotný Naser Orič lakonicky poznamenal, že spravodlivosť zvíťazila a súd si robil svoju prácu.

Orič a jeho podriadený Sabahudin Muhič boli obvinení z vraždy troch Srbov, ku ktorým v čase od júla do decembra 1992 a mimo bojov. Proces s nimi sa pred sarajevským súdom začal v januári 2016.

Agentúra Reuters napísala, že dnešný verdikt sarajevského súdu ešte viac prehĺbi etnické napätie, ktoré v Bosne pretrváva aj vyše 20 rokov po skončení vojny. Kým bosnianski moslimovia považujú Oriča za národného hrdinu za obranu Srebrenice, Srbi v Bosne i v Srbsku ho vnímajú ako vraha, pod ktorého velením bosnianske jednotky vraždili a rabovali srbské dediny v okolí Srebrenice.

Za zabíjanie a mučenie srbských civilistov z okolia Srebrenice a ničenie ich majetku čelil Orič obvineniam aj pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu (ICTY), ktorý ho za to 30. júna 2006 odsúdil na dva roky väzenia. Keďže však v tom čase 39-ročný Orič už dovtedy strávil vo väzení tri roky a dva mesiace, ICTY rozhodol o jeho okamžitom prepustení na slobodu.

Tribunál ho vtedy oslobodil aj spod obvinení z neopodstatneného ničenia bosnianskymi Srbmi obývaných miest i dedín v okolí Srebrenice, Bratunca a Skelani, ktoré bolo tiež jedným z bodov obžaloby.

V roku 1995 sa Srebrenica stala dejiskom najväčšej masakry civilného obyvateľstva v Európe od druhej svetovej vojny. Srbské raketomety začali túto moslimskú enklávu ostreľovať 6. júla. O päť dní neskôr ju obsadili srbské jednotky pod vedením generála Ratka Mladiča. Ženy, deti a starcov dopravili Srbi na moslimské územie. Srebrenických mužov – pod zámienkou, že hľadajú vojnových zločincov – odviezli na niekoľko miest, kde ich v ďalších dňoch popravili. Počet obetí sa odhaduje na 7000-8000.