Súd uznal výpravcu za vinného z vlakového nešťastia na Spiši

Pri zrážke rušňa s osobným vlakom vtedy zomreli traja ľudia, vrátane rušňovodiča a ďalších 20 sa zranilo. Sudca udelil Emilovi Balážovi trest odňatia slobody na dva roky. "Výkon trestu mu súd podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na tri roky. Proti tomuto rozsudku je možné sa odvolať do 15 dní," uviedol okresný sudca Ján Lapšanský. 
     

Sudca pri rozsudku prihliadal na fakt, že za nehodu nezodpovedal len výpravca sám, svoj podiel viny na nej mal podľa neho aj nebohý rušňovodič a ostatné kontrolné orgány na stanici a v depe. Sudca Emilovi Balážovi dokonca ani neudelil trest zákazu činnosti, keďže prihliadal na to, že až do nehody sa počas 30-ročnej praxe nedopustil žiadneho závažného pochybenia. Výpravca bol teda uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia na základe nevedomej nedbanlivosti.  
     

Sudca mal k dispozícii tri znalecké posudky, pričom prvý z nich si dala vypracovať spoločnosť CARGO Slovakia, a. s., a vina sa v ňom kladie na stranu výpravcu. Ďalší posudok, ktorý z nehody viní rušňovodiča, si nechali pripraviť Železnice SR. Išlo o dva úplne protichodné posudky, sudca si dal preto vypracovať vlastný, ktorý rozdelil vinu medzi dnes už nebohého rušňovodiča a výpravcu. V posudku súdny znalec na utorkovom (27.5.) pojednávaní tvrdil, že skúška rušňa je možná len v depe, nemal byť teda skúšaný na stanici a výpravca ho mal vrátiť do depa. Podobné skúšanie však bolo podľa znalca pred tragédiou bežnou praxou aj v iných staniciach, čo bolo proti predpisom.
     

Obhajoba na dnešnom pojednávaní podala návrh na kontrolný znalecký posudok, keďže ten posledný považovala za tendenčný a spochybnila ho. To však sudca zamietol a po záverečných rečiach vyniesol rozsudok. Ani obžaloba ani obhajca po skočení súdneho pojednávania s určitosťou nepovedali, či sa voči rozhodnutiu súdu odvolajú, alebo nie. Súdne konania sa ťahali približne dva roky, rovnaký čas trvalo aj vyšetrovanie nehody. Počas vyšetrovania vyplávalo na povrch viacero porušení predpisov, okrem iného sa v rušni, ktorý narazil do osobného vlaku, nachádzalo viac osôb, ako je dovolené. Zároveň rušeň nemal v stanici byť, keďže skúšky bŕzd v priestore stanice sú zakázané a oprava rušňa nebola formálne dokončená. Ďalším z porušení pravidiel bola aj rýchlosť, ktorou rušeň išiel, v čase nárazu dosiahla takmer 100 kilometrov za hodinu. Prípustná rýchlosť v stanici v režime posunu je pritom maximálne 40 kilometrov za hodinu.