Srbské voľby minulý víkend. Zvíťazila pravicová konzervatívna strana, Európa prehrala

Prečo Európa prehrala voľby v Srbsku

Tá otázka je rovnako záhadná ako pýtať sa, prečo si tzv. klérofašizmus získal kedysi na Slovensku toľko obdivovateľov. Po víkende, už v pondelok, bolo zrejmé, že v Srbsku v parlamentných voľbách zvíťazila pravicová a konzervatívna Srbská pokroková strana prezidenta Aleksandra Vučića. Čo to znamená pre túto krajinu s hlavným mesto Belehrad, ktoré vás očarí kombináciou moderných architektonických prvkov a zákutí starého mesta v pozadí Dunajom? Nič dobré, ak chce Srbsko vstúpiť do EÚ.

My máme stále v pamäti bývalú Juhosláviu, ktorá sa postavila proti sovietskemu stalinizmu a pre mnohých našich ľudí – „Čechoslovákov“ – sa stala bránou do emigrácie na Západ. Novo zverejnené dokumenty (už odtajnené) však odhaľujú jednu úžasnú realitu. „Titova“ Juhoslávia bola síce diktátorský komunistický štát, ale nikdy sa nezapojila do takého pochybného spolku ako Organizácia Varšavskej zmluvy. Mňa osobne ohromilo zverejnenie dokumentov v Mníchove (zdôrazňujem odtajnených) od profesora Antona Beblera z univerzity v Ľubľani, keď prezentoval dohodu medzi bývalou (prosím mierne „komunistickou“) Juhosláviou a NATO. V nej sa Titova Juhoslávia zaväzuje, že v prípade vtedy hroziaceho konfliktu medzi východom a západom nielenže ostane neutrálna, ale vojensky (!) sa bude angažovať na strane NATO. NATO dnes nemá v Srbsku dobrú povesť, čo ukázali aj terajšie výsledky volieb do Skupštiny (parlamentu). Asi máloktorý národ v Európe (iste, Španieli, Gréci, Maďari, Bulhari áno) má také tristné spomienky na moslimskú expanziu, to už v tureckej réžii, ako Srbi.

Podľa konečných výsledkov je jasným víťazom víťazom volieb pravicová vládnuca strana SNS (Srbská pokroková strana) so 46,3 percentami. To taký SMER by sa za septembrové volebné výsledky mal hanbiť, aj keď sa na rozdiel od srbskej SNS profiluje ako ľavicová politická strana. Proeurópska a potenciálne proatlantická aliancia Srbsko proti násiliu (SPN), ako druhá najsilnejšia sila, získala len polovicu z toho, 23,6 percenta (zdroj: Ipsos/Cesid).


Triumf v predčasných parlamentných voľbách dáva SNS Aleksandara Vučića absolútnu väčšinu v srbskej Skupštine s minimálne 127 mandátmi z celkového počtu 250 kresiel. SNS si dokonca oproti poslednému hlasovaniu občanov mierne polepšila. Srbsko je však pre slovenských občanov už len historický pojem, nemá totiž more, stala sa z neho „suchozemská krajina“, kam tisíce Slovákov cez leto nesmerujú.

Nezrovnalosti alebo volebné podvody? Ťažko dokázať

Opozičné médiá informovali po prvých zverejneniach výsledkov volieb o viacerých nezrovnalostiach. Predovšetkým sa hovorilo o srbských voličoch z Bosny, ktorých údajne odviezli autobusom do Belehradu, aby ovplyvnili voľby. Lenže „Bosniaci“ nie sú občanmi Srbska. Čiže ide skôr o fantómových voličov, ktorí nežijú v hlavnom meste a teda nemajú volebné právo. Dôkazy o závažných obvineniach budú predložené v najbližších dňoch, ale na výsledkoch volieb to nič nezmení.
 
Volebný deň v Srbsku monitorovali interné volebné komisie a volební inšpektori – zložení zo zástupcov vlády a opozície – vo volebných obvodoch. Zúčastnili sa aj medzinárodní pozorovatelia volieb z OBSE. Okrem SPN a jemu blízkych médií sa výraznejšie sťažnosti iných aktérov neobjavili. Určite to nie sú volebne rozhodujúce sťažnosti.