Sobáše iba v rodine. Habsburgovci vybudovali impérium, no genetika ich dobehla. Aké problémy mali králi?

Habsburgovci boli mocná európska dynastia, ktorá vládla v rôznych krajinách a regiónoch od 13. do 20. storočia. Pochádzali z Nemecka a Rakúska, ale ich vplyv sa rozšíril aj do Španielska, Portugalska, Holandska, Talianska, Francúzska a dokonca aj do Latinskej Ameriky.

Boli známi svojou politickou schopnosťou, kultúrnym mecenátom a náboženskou horlivosťou. Boli tiež známi svojou fyzickou charakteristikou, ktorá sa nazýva Habsburská brada alebo Habsburská sánka. Táto vlastnosť spočívala v výstupe dolnej čeľuste, ktorá bola väčšia ako horná a vytvárala podkus, ktorý niekedy sťažoval reč a uzatváranie úst.

Habsburská brada bola výsledkom dlhodobého príbuzenského sobášenia, ktoré sa praktizovalo v rodine z dôvodu udržania čistoty krvi a dedičných práv.

Prečo sa Habsburgovci ženili medzi sebou?

Habsburgovci sa ženili medzi sebou z viacerých dôvodov. Jedným z nich bola snaha upevniť svoje spojenectvá a zabezpečiť si lojalitu svojich poddaných. Ďalším dôvodom bola snaha zabrániť rozdeleniu svojich území a majetku medzi rôzne vetvy rodiny.

Tretím dôvodom bola snaha zachovať si svoju výnimočnosť a odlišnosť od ostatných európskych panovníkov. Habsburgovci verili, že ich krv je vznešenejšia a čistejšia ako krv iných a že im to dáva právo vládnuť nad nimi. Preto sa vyhýbali miešaniu svojej krvi s cudzou a uprednostňovali sobáše medzi blízkymi príbuznými, ako sú bratranci, sesternice, strýkovia, netere a dokonca aj strýkovia a netere.

Genetika ich dobehla

Príbuzenské sobášenie malo vážne dôsledky pre zdravie a plodnosť Habsburgovcov. Znižovalo ich genetickú rozmanitosť a zvyšovalo pravdepodobnosť, že budú mať dedičné choroby a deformity. Niektoré z týchto chorôb a deformít boli:

• Habsburská brada: Táto vlastnosť bola spôsobená genetickou poruchou, ktorá sa nazýva mandibulárna prognatizmus. Spôsobovala, že dolná čeľusť bola väčšia ako horná a vytvárala podkus. Táto porucha mohla sťažovať reč, žuvanie, dýchanie a uzatváranie úst. Tiež mohla ovplyvňovať vzhľad a výraz tváre. Habsburská brada bola najviditeľnejším znakom príbuzenského sobášenia v rodine a postupne sa zhoršovala s každou generáciou. Najextrémnejším prípadom bol Karol II. Španielsky, ktorý mal takú veľkú bradu, že mu ju museli podopierať šatkou.
• Neplodnosť: Príbuzenské sobášenie znižovalo plodnosť Habsburgovcov a zvyšovalo riziko potratov, mŕtvorodených a predčasných úmrtí. Toto bolo spôsobené genetickými abnormalitami, ktoré ovplyvňovali reprodukčné orgány a hormóny. Príbuzenské sobášenie tiež zvyšovalo pravdepodobnosť, že sa narodia deti s vážnymi vrodenými chybami, ktoré mohli skrátiť ich život alebo znemožniť im mať potomkov. Najznámejším príkladom neplodnosti bol Karol II. Španielsky, ktorý sa oženil dvakrát, ale nemal žiadne deti. Jeho neplodnosť bola pravdepodobne spôsobená kombináciou genetických porúch, ako sú Klinefelterov syndróm, hypogonadizmus a kryptorchizmus.
• Epilepsia: Toto je neurologická porucha, ktorá spôsobuje záchvaty, ktoré môžu byť sprevádzané stratou vedomia, kŕčmi, halucináciami a inými príznakmi. Epilepsia môže byť spôsobená genetickými faktormi, poraneniami hlavy, infekciami, nádormi alebo inými príčinami. Niektorí Habsburgovci, ktorí trpeli epilepsiou, boli Filip II. Španielsky, Filip IV. Španielsky, Karol II. Španielsky a Jozef I. Rakúsky.
• Šialenstvo: Toto je psychická porucha, ktorá spôsobuje stratu kontaktu s realitou, paranoidné myšlienky, halucinácie, delírium a iné príznaky. Šialenstvo môže byť spôsobené genetickými faktormi, infekciami, drogami, traumami alebo inými príčinami. Niektorí Habsburgovci, ktorí trpeli šialenstvom, boli Juhana Kastílska, Filip V. Španielsky, Karol VI. Rakúsky a Marie Antoinetta Francúzska .
• Skolióza: Toto je stav, ktorý spôsobuje zakrivenie chrbtice, ktoré môže byť sprevádzané bolesťou, dýchavičnosťou, nerovnomernou výškou ramien a inými príznakmi. Skolióza môže byť spôsobená genetickými faktormi, poruchami rastu, zraneniami, ochoreniami alebo inými príčinami. Niektorí Habsburgovci, ktorí trpeli skoliózou, boli Karol V. Španielsky, Filip II.

Najbizarnejšie prípady

Jedným z najbizarnejších prípadov bol sobáš medzi Filipom II. Španielskym a jeho netereou Annou Rakúskou. Filip II. bol synom Karola V. Španielskeho a Izabely Portugalskej. Anna bola dcérou Maximiliána II. Rakúskeho a Márie Španielskej, ktorá bola Filipovou sestrou. Teda Filip a Anna boli bratranec a sesternica, ale aj strýko a neter.

Ich sobáš bol v roku 1570 a mal za cieľ upevniť habsburskú hegemóniu v Európe. Anna porodila Filipovi päť detí, z ktorých len dve prežili detstvo. Jednou z nich bola Filipova nástupkyňa na španielskom tróne, Izabela Klára Eugénia.

Sobáš medzi Leopoldom I. Rakúskym a jeho netereou Margitou Teréziou Španielskou mal podobné problémy. Leopold I. bol synom Ferdinanda III. Rakúskeho a Márie Anny Španielskej. Margita bola dcérou Filipa IV. Španielskeho a Márie Anny Rakúskej, ktorá bola Leopoldovou sestrou. Teda Leopold a Margita boli bratranec a sesternica, ale aj strýko a neter. Ich sobáš bol v roku 1666 a mal za cieľ obnoviť spojenectvo medzi Rakúskom a Španielskom.

Margita porodila Leopoldovi štyri deti, z ktorých len jedna prežila detstvo. Táto dcéra, Mária Antonia, sa stala manželkou posledného španielskeho habsburského kráľa, Karola II.

Sobáš medzi Karolom II. Španielskym a jeho sesternicou Máriou Luisou Orleánskou mal tragickú dohru. Karol II. bol synom Filipa IV. Španielskeho a Márie Anny Rakúskej. Mária Luisa bola dcérou Filipa I. Orleánskeho a Henriety Anny Stuartovej. Filip I. Orleánsky bol synom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. a Anny Rakúskej, ktorá bola sestrou Filipa IV. Španielskeho. Teda Karol a Mária Luisa boli bratranec a sesternica, ale aj vnuk a vnučka Anny Rakúskej.

Ich sobáš bol v roku 1679 a mal za cieľ ukončiť vojnu medzi Francúzskom a Španielskom. Mária Luisa porodila Karolovi dve deti, ktoré zomreli krátko po narodení. Karol bol posledným španielskym habsburským kráľom a jeho neplodnosť bola pravdepodobne spôsobená genetickými poruchami z príbuzenského sobášenia .

Výhrady cirkvi

Príbuzenské sobáše v rodine Habsburgovcov boli legálne v zmysle cirkevného práva, ktoré umožňovalo sobáše medzi príbuznými až do štvrtého stupňa pokrvného príbuzenstva, ak získali pápežskú dispenz (výnimku). Habsburgovci si často vyžadovali a získavali takéto dispenzy, aby si mohli brať svojich bratrancov, sesternice, strýkov, netere a iných blízkych príbuzných. Tým sa snažili udržať svoje dedičné práva, územné celistvosti a politické spojenectvá.

Avšak príbuzenské sobáše boli tiež sporné a kritizované z morálnych, etických a zdravotných dôvodov. Niektoré európske krajiny, ako napríklad Francúzsko, zakazovali sobáše medzi príbuznými až do siedmeho stupňa pokrvného príbuzenstva, aby zabránili vzniku genetických porúch a deformít. Niektorí historici a vedci tvrdia, že príbuzenské sobáše viedli k degenerácii a vymretiu habsburskej dynastie v Španielsku, ktorá bola postihnutá mnohými chorobami a neplodnosťou.

Zdroje:

www.nbcnews.com/id/wbna30226869

www.smithsonianmag.com/smart-news/distinctive-habsburg-jaw-was-likely-result-royal-familys-inbreeding-180973688/

www.allthatsinteresting.com/habsburg-jaw

www.martinskyrinok.sk/historia/ako-sobase-znicili-imperium/