SNSĽP: Zákon o reklame treba novelizovať, sexizmus podporuje stereotypy

Na základe analýzy vypracovalo publikáciu s názvom "Sexistické reklamy na Slovensku alebo čo má spoločné sťahovanie, prášková lakovňa a bankové služby“. Zákon o reklame by sa tak mal zaoberať i rôznymi jazykovými spojeniami, ktoré sú vulgárne a dvojzmyselné, ale aj používaním ženského tela ako objektu na prezentáciu, čo znamená, že sex predáva, vysvetlil výkonný riaditeľ strediska Marian Mesároš.

„Sexizmus v reklame podporuje stereotypy, pričom vytvára možno aj nové. Takejto reklame nie je možné sa vyhnúť,“ poznamenal. Je to podľa neho prostriedok, ktorý podvedome či cielene vplýva na názory ľudí a podporuje nerovné zaobchádzanie na základe stereotypov a predsudkov. Ako ho doplnila spoluautorka zo strediska Monika Kršková, publikácia má slúžiť ako manuál pre verejnosť, ako sexistickú reklamu rozpoznať, na koho sa obrátiť, ako podať podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI) alebo na Radu pre reklamu (RPR).

Príloha obsahuje takisto otázky, ktoré pomôžu určiť, či je reklama sexistická. "Určovanie sexizmu je delikátna záležitosť a závisí od individuality človeka,“ poznamenala. Ľudia publikáciu nájdu na stránke www.snslp.sk.

Okrem novelizácie zákona o reklame treba tiež podľa Mesároša posilniť personálne kapacity Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá by sa mohla následne cielene, aktívne i z vlastnej iniciatívy zaoberať aj takouto reklamou a nespoliehať sa len na podnety od občanov.

Pozitívnym krokom je na Slovensku napríklad prvý ročník súťaže Krivý klinec, ktorú v tomto roku vyhlásilo združenie Aliancia žien – cesta späť. Ide o anticenu za najsexistickejšiu reklamu. "V niečom to však máme na Slovensku dobré. Z hľadiska zákonnej úpravy sú v Európskej únii štáty, ktoré nemajú ucelenú legislatívu, ktorá by sexistickú reklamu upravovala. My máme zákon o reklame, ktorý sa tým zaoberá,“ vysvetlil.

Rada pre reklamu má etický kódex, ktorý hovorí o slovných hračkách a dvojzmysloch, ktoré sú zakázané, ale aj o sexizme či stvárnení ženy a jej tela znevažujúcim a minimalizujúcim spôsobom, priblížil Marian Mesároš. Za rok 2014 dostala rada 25 podnetov, z ktorých vyhodnotila desať ako opodstatnených. Vlani to bolo 19 podnetov a päť z nich takisto opodstatnených. „Táto problematika je citlivá vec. Naším cieľom nebolo kritizovať nahotu, ale nájsť hranice a pomenovať ich,“ dodal.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva na základe analýzy zistilo, že vo vonkajšej reklame sú najčastejšie zobrazované ženy, ktoré nemajú nič spoločné s produktom. Nejde však len o nahé ženy, ale aj o slogany či zobrazovanie sexuálnych aktov. Často ide tiež o prirovnávanie žien alebo mužov k tovaru alebo ich odzrkadľovanie v nich. Heslom „sex predáva“ sa však podľa Moniky Krškovej zo strediska pre ľudské práva riadia skôr malí podnikatelia, nie veľké firmy.

„Možno ľuďom nestojí za to takúto reklamu nahlásiť, no každý zodpovedný človek na Slovensku si musí povedať, že to nie je vhodné,“ vysvetlil výkonný riaditeľ SNSĽP. Stredisko chce, aby boli ľudia zodpovednejší, aby sexistické reklamy do budúcna viac nahlasovali a aby sa takéto veci následne sankcionovali.