Aktuálne je najbližším termínom pre ľudskú misiu na Mars rok 2033, ktorý navrhuje NASA. Zakladateľ SpaceX Elon Musk má ešte ambicióznejší plán - poslať tisíce ľudí na Mars a založiť tam trvalú kolóniu do roku 2060.
Mars, štvrtá planéta od Slnka, dlho fascinuje ľudstvo svojou červenou farbou, skalnatým terénom a potenciálom pre život. Ale ako reálna je myšlienka poslať ľudí na Mars a založiť tam trvalú osadu? Aké sú plány a výzvy rôznych vesmírnych agentúr a súkromných spoločností, ktoré sa snažia uskutočniť túto víziu? A čo vieme o minulej a súčasnej existencii života na Marse?
Konceptuálne návrhy misií, ktoré by zahŕňali ľudských prieskumníkov, sa začali vytvárať v 50. rokoch minulého storočia, pričom plánované misie sa zvyčajne uvádzali ako uskutočniteľné v priebehu 10 až 30 rokov od ich zostavenia.
Zoznam posádkových plánov misií na Mars ukazuje rôzne návrhy misií, ktoré predložili viaceré organizácie a vesmírne agentúry v tejto oblasti vesmírneho výskumu. Plány pre tieto posádky sa líšili - od vedeckých expedícií, v ktorých by malá skupina (medzi dvomi a ôsmimi astronautmi) navštívila Mars na obdobie niekoľkých týždňov alebo viac, po trvalú prítomnosť (napr. prostredníctvom výskumných staníc, kolonizácie alebo iného trvalého osídlenia).
Niektorí tiež zvažovali preskúmanie marsovských mesiacov Phobos a Deimos. Do roku 2020 sa tiež navrhovali virtuálne návštevy Marsu pomocou haptických technológií.
Zatiaľ sa na Mars dostali iba robotické pristávacie moduly a vozidlá.
Najďalej, kam sa ľudia dostali za Zem, bol Mesiac v rámci programu Apollo. Návrhy misií s ľudskou posádkou na Mars pochádzajú od agentúr ako NASA, CNSA, Európska vesmírna agentúra, Boeing a SpaceX. Aktuálne je najbližším termínom pre ľudskú misiu na Mars rok 2033, ktorý navrhuje NASA. Zakladateľ SpaceX Elon Musk má ešte ambicióznejší plán - poslať tisíce ľudí na Mars a založiť tam trvalú kolóniu do roku 2060.
Mars je zaujímavý pre štúdium pôvodu života, pretože je podobný rannej Zemi. To je obzvlášť pravdivé, pretože Mars má chladné podnebie a chýba mu tektonika dosiek alebo kontinentálny drift, takže zostal takmer nezmenený od konca hesperiánskeho obdobia.
Aspoň dve tretiny povrchu Marsu sú staršie ako 3,5 miliardy rokov a mohol by byť obývateľný už pred 4,48 miliardami rokov, 500 miliónov rokov pred najstaršími známymi zemskými životnými formami.
Mars by tak mohol mať najlepší záznam o prebiotických podmienkach vedúcich k životu, aj keby na ňom život neexistoval.
Po potvrdení minulej existencie tekutej vody na povrchu začali vozidlá Curiosity, Perseverance a Opportunity hľadať dôkazy o minulom živote, vrátane minulej biosféry založenej na autotrofických, chemotrofických alebo chemolitoautotrofických mikroorganizmoch, ako aj starodávnej vode, vrátane fluvio-lakustrických prostredí (roviny súvisiace s prastarými riekami alebo jazerami), ktoré mohli byť obývateľné.
Hľadanie dôkazov o obývateľnosti, tafonómii (súvisiacej s fosíliami) a organických zlúčeninách na Marse je teraz primárnym cieľom vesmírnych agentúr. Nález organických zlúčenín vo vnútri sedimentárnych hornín a bóru na Marse je zaujímavý, pretože sú to predchodcovia prebiotickej chémie.
Takéto nálezy spolu s predchádzajúcimi objavmi, že tekutá voda bola jasne prítomná na starovekom Marse, ďalej podporujú možnú ranú obývateľnosť krátera Gale na Marse.
Súčasný povrch Marsu je zaliaty ionizujúcim žiarením a marsovská pôda je bohatá na perchloráty, ktoré sú toxické pre mikroorganizmy. Preto je konsenzus, že ak život existuje alebo existoval na Marse, mohol by sa nájsť alebo je najlepšie zachovaný pod pobrchom, ďaleko od dnešných drsných povrchových procesov. V júni 2018 NASA oznámila zistenie sezónnej zmeny úrovne metánu na Marse.
Cena ľudskej misie na Mars sa odhaduje na stovky miliárd dolárov. Podľa nedávnej správy NRC by sa mohla pohybovať od 300 do 600 miliárd dolárov. Niektoré súkromné organizácie, ktoré pracujú na vlastných misiách na Mars, odhadli nižšie náklady.
Napríklad zakladateľ SpaceX Elon Musk odhadol, že by to stálo asi 10 miliárd dolárov na osobu. Náklady na misiu na Mars závisia od mnohých faktorov, ako je typ misie, počet posádky, trvanie pobytu, použitá technológia a spôsob financovania.
Jednou z najväčších výziev pre ľudskú kolonizáciu Marse je zabrániť kontaminácii prostredia Marsu ľudskými mikróbmi. Tieto mikróby by mohli spôsobiť nezvratné zmeny v ekosystéme, ak by sa dostali na povrch alebo do podpovrchia. To by mohlo zničiť alebo skomplikovať hľadanie pôvodného života na Marse, ktorý je jedným z hlavných cieľov vedeckých misií.
Preto je potrebné sterilizovať všetky sondy a vozidlá, ktoré sa posiela na Mars, aby sa minimalizovalo riziko prenosu baktérií. Tento proces je však nákladný a nie je 100% účinný. Navyše, sterilizácia by mohla poškodiť niektoré zložky alebo zariadenia, ktoré by mohli byť potrebné pre misiu.
Ľudia by boli ešte väčším zdrojom kontaminácie, pretože by so sebou priniesli trilióny mikróbov, ktoré by sa mohli dostať do vzduchu, vody alebo pôdy. Preto by bolo potrebné vytvoriť prísne protokoly pre izoláciu, karanténu, dezinfekciu a recykláciu ľudských odpadov.
Ďalšou veľkou výzvou pre ľudskú kolonizáciu Marse je ochrana pred škodlivým žiarením, ktorému by boli vystavení cestujúci a osadníci. Toto žiarenie by pochádzalo z dvoch zdrojov: slnka a kozmu. Slnečné žiarenie je tvorené vysokoenergetickými časticami, ktoré vysiela Slnko, najmä počas slnečných búrok. Kozmické žiarenie je tvorené časticami, ktoré prichádzajú z iných hviezd a galaxií.
Na Zemi nás chráni pred týmto žiarením magnetické pole a atmosféra, ktoré odrážajú alebo pohlcujú väčšinu častíc. Na Marse je však magnetické pole veľmi slabé a atmosféra veľmi tenká, takže žiarenie preniká ľahko na povrch.
Na ceste na Mars by boli ľudia ešte viac vystavení žiareniu, pretože by nemali žiadnu ochranu okrem svojej lode.mVysoké dávky žiarenia by mohli spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako sú rakovina, poškodenie orgánov, mutácie, zmeny v imunitnom systéme, neurologické poruchy, alebo dokonca smrť.
Preto by bolo potrebné vytvoriť účinné spôsoby, ako sa vyhnúť alebo znížiť expozíciu žiareniu, napríklad použitím špeciálnych materiálov, štítov, liekov, alebo podzemných úkrytov.
Poslednou, ale nie menej dôležitou výzvou pre ľudskú kolonizáciu Marse je etika. Táto výzva sa týka otázok, ako sú: Kto má právo na Mars? Kto bude rozhodovať o jeho osude? Ako sa budú riešiť konflikty medzi rôznymi záujmovými skupinami? Ako sa budú rešpektovať práva a záujmy domorodého života, ak sa nájde? Ako sa budú chrániť kultúrne a environmentálne hodnoty Marse?
Tieto otázky sú zložité a kontroverzné, pretože sa dotýkajú základných princípov morálky, spravodlivosti, zodpovednosti a identity. Nie je jednoduché nájsť na ne konsenzus, pretože rôzne krajiny, organizácie, spoločnosti a jednotlivci môžu mať rôzne názory, záujmy a ciele. Preto by bolo potrebné vytvoriť medzinárodné dohody, zákony a inštitúcie, ktoré by zabezpečili transparentné, demokratické a udržateľné rozhodovanie o Marse.
Ľudská kolonizácia Marse je veľmi zaujímavý a inšpirujúci projekt, ktorý by mohol priniesť množstvo výhod pre ľudstvo, ako sú vedecké poznatky, technologický pokrok, kultúrna rozmanitosť, alebo dokonca nový začiatok. Avšak, aby sa tak stalo, je potrebné prekonať množstvo výziev, ktoré sa týkajú nielen techniky, ale aj biológie, psychológie, sociológie a filozofie. Tieto výzvy si vyžadujú nielen inováciu, ale aj spoluprácu, komunikáciu a rešpekt.
Zdroje:
www.phys.org/news/2023-10-comprehensive-blueprint-settlement-mars.html
www.theguardian.com/science/blog/2018/aug/28/the-case-against-mars-colonisation
www.ntrs.nasa.gov/api/citations/20200000973/downloads/20200000973.pdf
www.sciencerecent.com/news/the-plan-for-humans-to-colonize-mars-by-2050/
www.astronomy.com/science/colonizing-mars-could-speed-up-human-evolution/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies