SaS chce posudzovať vplyvy na prostredie pre hlbinné vrty

Preto dvojica poslancov Anna Zemanová a Martin Klus predložili do parlamentu novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Návrh jednoznačne určuje okruh vrtov, pre ktoré bude posudzovanie potrebné. Touto problematikou sa zaoberal aj snem ZMOS, ktorý reagoval na nepriaznivé skúsenosti obcí a miest s prieskumnými prácami na ťažbu ropy a zemného plynu bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a bez doriešenia stretov záujmov. „Závažnosť dopadov je o to vyššia, že v zmysle geologického zákona je možné prieskumné vrty prekategorizovať na ťažobné s prednostným právom na ťažbu,“ upozorňujú poslanci.

Ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je zavedenie povinnosti vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty. Týka sa to nielen ťažobných vrtov, ale aj prieskumných s výnimkou vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy, vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.

V súčasnej právnej úprave absentuje podľa SaS posudzovanie hlbinných vrtov, ktoré v súčasnosti, a to najmä z dôvodu nových technológií prípadnej ťažby alebo čerpacej skúšky, môžu mať samostatne alebo kumulatívne dopad na životné prostredie. Návrh je v súlade so zistením Súdneho dvora EÚ v Haagu, ktorý rozhodol, že príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu na životné prostredie. Teda majú povinnosť osobitne preskúmať otázku, či musí byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a to aj pre skúšobné vrty pre ťažbu.

Novelou tiež poslanci chcú dosiahnuť rozšírenie okruhu dokumentov, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť vykonať povinné hodnotenie alebo zisťovacie konanie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Rozšírenie sa týka návrhov Programov starostlivosti o les. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, keď pri schvaľovaní programov nie je účastníkom konania samospráva a ani verejnosť. Oprávnenosť posudzovať dopady na životné prostredie programov vychádza aj zo skutočnosti, že charakter lesa je súčasťou územnoplánovacích dokumentácií. Spôsob ťažby môže mať veľký dopad na povodňové situácie a klimatické zmeny v regióne. Program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Program starostlivosti o les sa vyhotovuje pre všetky lesné pozemky na území Slovenska a vyhotovujú sa na obdobie 10 rokov. Predložený návrh zákona v tejto súvislosti hranicu medzi povinným hodnotením a zisťovacím konaním stanovuje na úrovni piatich hektárov. Novela by tiež v prípade schválenia uložila ministerstvu životného prostredia povinnosť uverejňovať na svojom webe dátum, kedy bol dokument zverejnený. Podľa poslancov sa tak zvýši transparentnosť celého procesu.