Rozpačitá rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN o konflikte na Strednom východe

OSN – Organizáciu spojených národov – založili na konci druhej svetovej vojny preto, aby napravila hriechy neschopnej Ligy národov, ktorá dopustila agresie Japonska a Nemecka v ich širších životných priestoroch. Víťazné mocnosti zriadili OSN preto, aby „už nikdy“ nedošlo k ďalšej svetovej vojne a aby eliminovala lokálne konflikty a vojny, ktoré nemajú výslovne „nevyprovokovaný a obranný“ charakter.  V tomto zmysle o tom hovorí aj zakladajúca Charta OSN.

V deklarovanom cieli „pokojného riešenia medzinárodných sporov, pri ohrození mieru, porušení mieru“ však táto organizácia pôvodné očakávania žalostne sklamala. Možno bez jej vlastnej zásluhy sa „neprihodila“ ďalšia svetová vojna, ale o to sa nezaslúžila OSN, ale skôr jadrové zbrane v rukách svojich držiteľov. Svoj podiel na tomto neúspechu má aj paleolitická „rada vyvolených“ t. j. Bezpečnostná rada OSN. Táto údajne najvyššia štruktúra celosvetovej organizácie pre otázky svetového mieru toho pre mierové súžitie veľa neurobila, aj keď jej zástancovia budú tvrdiť pravý opak.

Ako zmeniť OSN v rozhodujúcu organizáciu pre mier a spravodlivosť?

Rezolúcie najvyššieho orgánu OSN – Bezpečnostnej rady – sú viac i menej záväzné (prvý a druhý stupeň), zapĺňajú sa nejednoznačnými formuláciami a nijaký veľký hráč na scéne svetovej politiky ich nerešpektuje.
 
Pokusov o reformu OSN bolo viac. Jej Valné zhromaždenie nikoho až tak veľmi nezaujíma, tam majú väčšinový vplyv rozvojové krajiny, ktoré sú v prevažnej väčšine pudovo protiizraelské. Kľúčom k premene OSN na fungujúci nástroj mieru je práve jej Bezpečnostná rada, skostnatený pozostatok koloniálneho obdobia z konca druhej svetovej vojny. Dodnes v nej s právom blokovania rozhodnutí (pojem „veto“ Charta OSN nepoužíva, ale je faktický) disponujú bývalí dinosauria svetovej politiky, svetoví mocenskí trpaslíci Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

Návrhy na reformu OSN – v prvom rade jej elitného orgánu – padali v ostatných rokoch ako hrušky v jeseni na neobrábanej záhrade. Na medzinárodnom stole – diplomatické iniciatívy, verejná mienka, najrôznejšie analýzy expertov aj neexpertov, mierových aktivistov, ochrancov životného prostredia, senzibilov, psychotronikov a iných druhov homo sapiens (sapiens pre istotu aj zdvojene) sa hlásili o slovo. 

A návrhy často vyrážali dych: OSN zrušiť. OSN „reformovať“. OSN zúžiť iba na „demokratické“ štáty (lenže kto vám podá spoľahlivú definíciu demokracie?). Rozšíriť členstvo v Bezpečnostnej rade OSN o významné krajiny (ale aké, ak tam pridáte Indiu, bude tam chcieť byť zastúpený aj Pakistan, ak priberiete Brazíliu, prihlási sa o slovo aj Mexiko alebo Monako, možno aj Vatikán alebo Andorra). Inak povedané, OSN sa nedá reformovať. Existuje len preto, že nijaké iné medzinárodné fórum pri účasti takmer všetkých krajín sveta neexistuje. Môžeme ju označiť ako neúčinnú, ale nič lepšie v dnešnom svete zatiaľ na jedálničku nemáme.

Prečo je rezolúcia o konflikte na Strednom východe bezvýchodne neefektívna

Súčasný konflikt medzi Izraelomna jednej a sunnitskými Arabmi v Pásme Gazy a šiitskými Libanončanmi na druhej strane nie je konflikt medzi Arabmi a Židmi, ale konflikt medzi veľkým aktérom v stredovýchodnom priestore – Iránom – a malým štátikom Izrael.

Na veľkého hráča si Bezpečnostná rada OSN netrúfla ukázať ani len malíčkom. Nedokázala ani definovať a odsúdiť útočníka (iránskeho posluhovača v Palestíne, hnutie Hamas). Skutočnosť, že špičková inštitúcia OSN túto rezolúciu pustila bez blokácie USA ukazuje, že podpora Izraela demokratov („dems“) v Bielom dome nie je taká, ako sa ňou USA zaprisahajú.

   
Že republikánov („reps“) izraelskí Židia už strácajú, je jasné. Ale že sa za nich nepostavili ani „dems“ znamená, že sa musia spoľahnúť sami na seba.