ROZHOVOR Šéf SIS: Je iluzórne si myslieť, že na Slovensku neoperuje mafia. Ako okomentoval Lučanského smrť?

Kde nastala zmena vo fungovaní SIS, keďže Vaši predchodcovia sa zmohli často iba na strohé správy o činnosti SIS v parlamente? Je zrejmé, že Vy ste zvolili iný prístup, prečo?

Každoročné správy sú svojím obsahom, ako aj rozsahom, rovnaké. Tú, ktorú som v parlamente predkladal ja, bola vypracovaná ešte za môjho predchodcu. Teda referovala činnosť SIS pod jeho vedením.

 

Druhá vec je, že komunikácia a obsah tejto správy je do značnej miery písaný odborným a úradníckym jazykom, pričom sa k nej široká verejnosť ani nedostane, resp. iba k jej časti s neutajovanými informáciami zverejnenej na webovej stránke SIS alebo ak správu nezanalyzujú médiá, tak sa naša činnosť nedostane do povedomia ľudí.

 

Ja osobne považujem komunikáciu spravodajskej služby demokratického štátu s občianskou spoločnosťou v 21. storočí za úplne normálnu a prirodzenú vec.

 

Preto som sa rozhodol, že budem po oboznámení so správou členov parlamentu, viac komunikovať s novinármi a posilním komunikáciu aj na sociálnych sieťach.

 

 

Nie dlho po Vašom nástupe do úradu, ste spustili aj kampaň na sociálnych sieťach, čo si od toho sľubujete?

Je to jeden z komunikačných kanálov spravodajskej služby a my sme tiež museli nejakým spôsobom zareagovať na nástup internetu, sociálnych sietí a iných online médií ako zdroja informácií.

 

Zároveň aj spravodajské služby vo svete medzi sebou diskutujú o tom, čo sa im v komunikácii s verejnosťou osvedčilo alebo neosvedčilo. Keďže my sme túto oblasť nemali pokrytú, rozhodli sme sa s tým začať. 

 

Dalo by sa povedať, že ide o akýsi priekopnícky čin v podmienkach spravodajskej služby na Slovensku.

 

Je evidentné, že hľadáte do služby nových kolegov. Čo nového zamestnanca v práci čaká, prečo by mal chcieť pracovať práve pre Sisku? Čím ich chcete motivovať či prilákať?

V prvom rade dochádza ku generačnej výmene, kedy odchádzajú najstarší príslušníci do dôchodku a treba ich jednoducho nahradiť novými ľuďmi.

 

A práve títo noví ľudia sa nachádzajú na sociálnych sieťach. My chceme, aby mali nejakú perspektívu, ktorú im vieme ponúknuť. Tá sa pritom netýka iba zaujímavej práce, ale aj stabilného finančného ohodnotenia, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. 

 

Zároveň majú možnosť pracovať pre štát v sfére, kam sa veľa ľudí nedostane, takže to môže byť aj osobnostným obohatením.

 

Aké podmienky by mal uchádzač spĺňať a aké znalosti by mal ovládať?

Sú všeobecné podmienky, ktoré musí spĺňať každý uchádzač. Teda vek minimálne 21 rokov, bezúhonný, spoľahlivý, v dobrom zdravotnom stave a psychickej kondícii, musí byť fyzicky zdatný a potrebuje splniť požadovanú úroveň vzdelania na pozíciu, o ktorú sa uchádza.

 

Tiež musí ovládať slovenský jazyk. Prijímací proces prebieha paralelne v dvoch líniách.

 

V prvom rade musia uchádzači absolvovať psychologické vyšetrenie, čiže psychotesty, prípadne aj polygraf - detektor lži. Následne podstúpia previerku slovenského jazyka a fyzickej zdatnosti. U posudkového lekára aj zdravotnú prehliadku.

 

Potom prebehne bezpečnostná previerka na stupeň prísne tajné, čo je najvyšší stupeň, kde sa snažíme u uchádzačov vylúčiť všetky bezpečnostné riziká, ako je napríklad užívanie drog, rôzne závislosti, trestná činnosť v minulosti, možné prepojenia na kriminálne závodové osoby alebo iné spravodajské služby.

 

 

Súvisiaci článok: REPORTÁŽ: Poslanci podávajú trestné oznámenie, Remišová sa mala dopustiť ohrozenia bezpečnosti štátu

 

Práca príslušníkov z SIS sa z môjho laického pohľadu delí na analytickú časť a operatívnu činnosť v terénne. Môžete to trochu priblížiť?

Je toho oveľa viac, ako iba tieto dve zložky. Operatívna činnosť spočíva v prenikaní do prostredia a získavanie informácií na základe pokynov a zákonných úloh služby.

 

Tieto informácie sú následne analyzované a porovnávané s poznatkovými fondami, ktorými disponujeme, prípadne máme od našich zahraničných partnerov.

 

SIS vykonáva ale aj iné činnosti. To je napríklad sledovanie či nasadzovanie informačno-technických prostriedkov, spolupráca na medzinárodnej úrovni, ako aj základná logistika, ako je personálne zabezpečenie či výcvik príslušníkov SIS, či zabezpečovanie materiálno-technického vybavenia a jazykové preklady správ zo zahraničia. 

 

Komunikovali ste, že po nástupe ste našli časť oddelení poddimenzovaných. Ako si to vysvetľujete?

Moji predchodcovia v SIS robili rôzne reorganizácie, mali rôzne priority, čo je právom každého riaditeľa. Museli však vychádzať zo zákona o SIS, keďže máme stanovené nejaké úlohy, ktoré musíme plniť.

 

Podľa nich sa tak určuje koľko a akých kvalifikovaných ľudí bude na jednotlivých útvaroch pracovať.

 

Z môjho pohľadu, dôvodom poddimenzovaných oddelení je súhrn viacerých faktorov. Možno nebol záujem ich nejakým spôsobom personálne napĺňať.

 

Druhá vec je, že ak by sa aj tieto oddelenia posilnili o nových ľudí, či by to viedlo aj k nejakým výsledkom v niektorých prípadoch. Ale ak by riaditeľ chcel a dával tomu prioritu, tak útvary personálne posilní a vie prinášať aj výsledky.

 

Takže sa to dá označiť za úmysel, nakoľko nedostatok ľudí nemá kapacitu riešiť všetko?

Niečo mohol byť úmysel, ale ak mohol nadobudnúť bývalý riaditeľ SIS pocit, že niektoré aktivity by boli ako “hádzanie hrachu na stenu“, tak na to jednoducho neplytval energiou a ľudskými zdrojmi.

 

Radšej sa venovali iným oblastiam, ktoré tak či onak zo zákona robiť museli a tie im išli dobre.

 

 

Po dlhšom čase došlo iba pár km od Bratislavy k teroristickému útoku vo Viedni. Je pripravená SIS zabrániť niečomu podobnému v SR?

Toto je spoločná úloha Policajného zboru a spravodajských služieb. Aj my, aj polícia sa snažíme mať pod kontrolou ľudí, ktorí by mohli byť v stave spôsobilosti spáchať nejaký násilný útok na území Slovenskej republiky.

 

Na mysli mám tých ľudí, ktorí sa na našom území dlhodobo zdržiavajú. Či už ide o našich občanov alebo osoby s trvalým pobytom.

 

Keďže vo vnútri EÚ máme otvorené hranice, je veľmi náročné mať pod kontrolou osoby prichádzajúce zo zahraničia. A pokiaľ sem neprichádzajú za tzv. našimi ľuďmi, tak je to problém.

 

Aby sme sa o tom dozvedeli, tak potrebujeme získať túto informáciu od partnerskej spravodajskej služby alebo polície z partnerského štátu.

 

Ako vnímate kritiku zo strany rakúskej tajnej služby, ktorá tesne po útoku vo Viedni obvinila slovenskú stranu z nedodania všetkých potrebných informácií o pohybe útočníka Kujtima Fejzulaia v Bratislave, pričom vyšetrovanie potvrdilo zlyhanie rakúskej tajnej služby?

Rakúska tajná služba už pár rokov prežíva veľmi ťažké časy, z dôvodu rôznych zásahov, ktoré sa vo vzťahu k nej udiali. Zároveň majú len obmedzenú kapacitu.

 

Tiež je dôležité si uvedomiť, že v krajine žije približne 8 % moslimskej populácie, z ktorej značná časť môže byť radikalizovaná.

 

Takže si ani neviem predstaviť, že by mohli mať všetko pod kontrolou. Pravdou ale je, že potom, čo sa páchateľ teroristického útoku vo Viedni pokúšal v Bratislave kúpiť nejaké náboje, predajca túto informáciu okamžite postúpil našej polícii.

 

Tá prostredníctvom Europolu poskytla túto informáciu rakúskej strane, ktorá, ako sa ukazuje na základe výsledkov vyšetrovania, mala konať ráznejšie. Následne boli z funkcií odvolaní aj niektorí členovia vedenia rakúskych bezpečnostných zložiek. Niektoré veci im bohužiaľ unikli alebo zanedbali.

 

Myslím si, že takýto skutok je vždy pre bezpečnostné zložky a politikov dôležitým mementom, na základe ktorého v budúcnosti zmenia systém, aby sa takéto veci už neopakovali, prípadne sa im dokázali lepšie vyvarovať.

 

 

Evidujete nejaké skupiny -  jednotlivcov, ktorí v SR žijú a zároveň by mohli byť radikalizovaní?

Áno.

 

V poslednej dobe vidíme množstvo zatýkaní veľmi vplyvných ľudí z vedenia polície, sudcov a vrcholového biznisu, čo meno to pojem. Je nepredstaviteľné si myslieť, že služba za bývalého pôsobenia o tomto nemala informácie, navyše keď sa v tom točia také mená a také finančné záujmy, môžete vysvetliť ako je možné, že sa to mohlo diať a čo vedela alebo mohla vedieť SISka?

O niektorých veciach existovali čiastkové informácie, o niektorých nie. Komplexný prehľad, ako to dnes vychádza najavo, služba nemala.

 

Treba povedať, že odhaľovanie trestnej činnosti nie je len záležitosťou SIS, ale aj Policajného zboru. My máme aj iné úlohy, okrem tohto. A už vonkoncom sa ani veľkosťou, ani kapacitou, nemôžme ani len náhodou porovnávať s políciou.

 

Musím povedať, že ak niektorými informáciami služba disponovala, bez ohľadu na dôsledky, ktoré by vznikli pre konkrétnych jej predstaviteľov, ktorí by s nimi prišli, ich mala oficiálne postúpiť príjemcom zo zákona a orgánom činným v trestnom konaní.

 

Čo sa niekedy nestalo. Mohli si to totiž vyhodnotiť tak, že načo budem dávať niekomu správu o ňom samotnom. Čo by sa tým zmenilo?

 

Jednoznačne však tvrdím, že ak boli k dispozícii akékoľvek informácie, mali sa postúpiť bez ohľadu na dôsledky, ktoré by z toho plynuli predstaviteľom spravodajskej služby.

 

 

Prečítajte si viac: Sudkyňa z kauze Víchrica je stíhaná na slobode. Napriek obvineniu môže pojednávať

 

Chcete komentovať zatknutie a posadenie do väzby Vášho námestníka Borisa Beňa, ktorý sa medzičasom vzdal svojej funkcie?

Borisa Beňu poznám približne 10 rokov, ako slušného a čestného človeka. Potom, ako som dostal od orgánov činných v trestnom konaní relevantné informácie, som ho postavil mimo výkon funkcie, pričom on sám požiadal o skončenie služobného pomeru.

 

Komentovať to budem, až keď dôjde k nejakému meritórnemu rozhodnutiu na súde. Zatiaľ prebieha vyšetrovanie.

 

Vieme, že už dlhšie nie je na západnom Slovensku dominantná jedna alebo viac organizovaných skupín, keďže tie ktoré tu dlhodobo pôsobili (Takáčovci, Sýkorovci, Piťovci) sú rozložené, má SIS informácie o tom, že toto vákuum chce využiť nejaká iná organizovaná skupina?

Toto je trochu iluzórne si myslieť, že takáto situácia je západnom Slovensku, pretože len v regióne Bratislavy dlhodobo pôsobí jedna veľmi významná organizovaná skupina, ktorá má kontakty aj na cudzojazyčný organizovaný zločin.

 

Okrem toho v žiadnej z Vami menovaných skupín nedošlo k uväzneniu všetkých členov.

 

Niektorí sa dodnes pohybujú na slobode z rôznych dôvodov. Podstatná vec je tá, že my sa prioritne venujeme okrem domácich zločincov cudzojazyčnému organizovanému zločinu, ktorý tu pôsobí. Väčšinou ide o Čečencov, Abcházcov, Osetincov, Vietnamcov a ľudí zo západného Balkánu.

 

Venujú sa primárne ekonomickej, drogovej a násilnej trestnej činnosti, medzi ktoré patrí aj obchodovanie s ľuďmi či nelegálna migrácia.

 

Zahraničné hrozby – aké sú záujmy Číny a Ruska na Slovensku a prečo?

Medzi ich hlavné záujmy je zistiť čo najviac o tom, čo robíme a aké sú aktivity zoskupení, ktorými sme členmi, teda EÚ a NATO. Našou úlohou je utajované skutočnosti chrániť a dúfam, že sa nám to do značnej miery aj darí.

 

Aj jedna, aj druhá strana sa venujú vojenským spôsobilostiam SR či operačným plánom Severoatlantickej aliancie. Zaujíma ich zahraničná politika štátu, naša vnútorná bezpečnosť, záležitosti týkajúce sa obranného priemyslu, jadrových elektrární, vyspelých technológií a kritickej infraštruktúry.

 

Snažia sa zistiť silné a slabé stránky našich ústavných činiteľov či kľúčových úradníkov pôsobiacich vo vrcholových funkciách. Zaujímajú sa aj o akademickú oblasť, poslancov NR SR a o média.

 

Čo sa týka poslancov, sústreďujú sa primárne na tých, ktorí prirodzene inklinujú k Rusku alebo Číne, pretože ich netreba dlho presviedčať.

 

Prostredníctvom pobytov alebo pozvánok na recepcie sprostredkúvajú rôzne spoločenské alebo biznis príležitosti na dosiahnutie svojich cieľov.

 

Prečítajte si viac: Ruskí tajní sa snažili dostať k slovenským ústavným činiteľom a infiltrovať sa do bezpečnostných zložiek štátu

 

My spolupracujeme s tajnými službami našich spojencov, ale vieme, že na našom území nevykonávajú činnosť o ktorej by sme mali byť informovaní a nie sme? (napr. technologická špionáž)

Je možné, že sa dejú aj takéto veci. O niektorých vieme, tam je ale dôležité rozlišovať. Kým činnosť spravodajských služieb krajín spomenutých vyššie nie je zameraná priateľsky voči SR, ale ohrozujú naše záujmy, partnerské služby sledujú iné ciele.

 

Venujú sa skôr veciam, ktoré nám môžu byť na prospech, len občas nám to „zabudnú“ povedať. Ale väčšinou na to prídeme a potom si to s nimi vydiskutujeme.

 

Takéto situácie sú však zriedkavé. Musím však povedať, že dnes funguje spolupráca na veľmi dobrej úrovni, a to kooperujeme so 108 spravodajskými službami po celom svete.

 

Aké zmeny ste už urobili a aké plánujete do budúcna?

Spomeniem tri zásadné zmeny, ktoré som urobil, okrem vytvorenia silného útvaru vnútorného spravodajstva. Zriadili sme špeciálny útvar, ktorý sa venuje hybridným hrozbám. Vytvorili sme aj ďalší útvar, ktorý sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou.

 

Vznikol aj útvar s pracovnou skupinou, ktorá sa venuje pre SIS novej problematike, a tou je envirokriminalita. Ide o tri zásadné zmeny reflektujúce na situáciu nie len v SR, ale aj vo svete. Opäť prízvukujem, že my nie sme inštitúciou, ktorá zabezpečuje dôkazy v trestnom konaní.

 

My vieme poskytnúť spravodajské informácie, ak sa niečo takéto deje a my to zistíme. Je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby si informácie overili a zabezpečili dôkazy.

 

Keďže disponujem určitými dátami, javí sa nám to ako veľmi zaujímavá záležitosť, kde sa ukazuje prepojenie predstaviteľov biznisu, bezpečnostných zložiek, kontrolných orgánov v oblasti životného prostredia, ktoré namiesto toho, aby sa venovali jeho ochrane a sankcionovaniu, robia úplný opak.

 

Zakrývajú envirokriminalitu a sledujú vlastný ekonomický prospech.

 

 

V inom rozhovore ste uviedli, že SIS je zrkadlom vládnej moci. Môžete to vysvetliť?

Predstavte si vládu jednej strany a existuje spravodajská služba, ktorej jedným z cieľov je boj proti korupcii či ochrana ekonomických záujmov. To znamená, že ak služba pracuje naplno, odhaľuje ľudí, ktorí sa dopúšťajú takýchto skutkov.

 

Spravidla sa takéhoto konania dopúšťajú tí, ktorí o nich rozhodujú, teda predstavitelia vládnej moci. V praxi to znamená, že vláda chce vedieť o sebe pravdu, nechá spravodajcov pracovať.

 

Ak je schopná sebaočisty, tak z týchto informácií vychádzajú ústavní činitelia a orgány činné v trestnom konaní môžu vyšetrovať. 

 

Ak sa však vláda chce v tomto zrkadle vidieť ako “pekná“, tak potom sú útvary spravodajskej služby vykonávajúce vnútornú „kontrolu“ poddimenzované a pozerajú sa niekam inam.

 

Dialo sa toto za bývalého vedenia SIS?

Nie celkom, pretože niektoré veci boli také do očí bijúce, že služba ich evidovala a aj odoslala tam, kam to patrilo. Aktuálne máme voľné ruky.

 

 

Mohlo by vás zaujímať: Rakúski tajní zlyhali na plnej čiare, teroristickému útoku vo Viedni mohli zabrániť!

 

Dáte sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19? Akým spôsobom podstúpia vakcináciu aj ostatní zamestnanci SIS?

Ja osobne som prekonal toto ochorenie začiatkom novembra, čiže som ešte v 90 dňovej lehote, kedy sa očkovanie neodporúča, pretože mam v tele dostatok protilátok.

 

Keď mi táto lehota uplynie, nechám sa pretestovať a potom sa určite nechám zaočkovať. V prípade ostatných príslušníkov služby, je to na dobrovoľnej báze.

 

U nás je to však o niečo zložitejšie, keďže nemôžeme odviezťniekoľko stoviek alebo tisícov zamestnancov pod hlavičkou spravodajskej služby, ktorí budú niekde evidovaní pod svojimi menami.

 

Keďže dopyt po vakcinácii tu je, musíme to nejako dobre logisticky zvládnuť. Predpokladám, že očkovanie zamestnancov prebehne v spolupráci s ministerstvom vnútra a obrany a Národným bezpečnostným úradom.

 

Podstatné je, aby niekde neexistoval zoznam ľudí zo SIS len preto, že sa išli dať očkovať.

 

Ako vnímate samovraždu generála Milana Lučanského? Poznali ste sa?

Generála Lučanského som spoznal v roku 2003, ale neboli sme dlhodobo v žiadnom kontakte. Stretli sme sa až v roku 2020, a to v deň môjho vymenovania za riaditeľa SIS v Prezidentskom paláci a následne potom v júni, na zasadnutí Bezpečnostnej rady SR, kedy sme spolu naposledy krátko hovorili.

 

Jeho samovraždu vnímam ako mimoriadne tragickú udalosť najmä pre jeho rodinu a priateľov a vyslovujem im úprimnú sústrasť.

 

K ďalším súvislostiam tohoto prípadu sa nechcem vyjadrovať.

 

Prečítajte si tiež: ROZHOVOR Bezpečnostný analytik o samovražde Milana Lučanského: Už neverím ničomu. Počkám si na výsledky vyšetrovania