Recept na šťastie

Lifestylové magazíny nám síce donekonečna radia, čo presne robiť, aby sme boli šťastné, spokojné, milujúce, milované a tiež mali rady samy seba. Ale po prečítaní všetkých tých odporúčaní si asi väčšina z nás pomyslí, že skĺbiť tento ideálny svet naplnený masážami, športom, sebarozvojovými kurzami so škôlkou, kariérou a prípravou večerí je zrejme nereálne. Avšak žiť len v kolotoči povinností a upozaďovať samých seba, nechať sa vláčiť tým, čo musíme, a zabúdať, čo chceme, je dlhodobo neudržateľné. Ale ako si usporiadať život, aby v ňom mala priestor ako naša práca, tak aj súkromie? Naše povinnosti aj radosti? A hlavne aby nám v tom všetkom bolo dobre?
Čo je work-life balance? Asi každý z nás sa v istej fáze života dostane do situácie, keď mu jeho pracovné i súkromné ​​povinnosti začnú pripadať neúnosné a nezvládateľné, kedy sa mu zdá, že jeho sny a očakávania miznú v nenávratne a jeho dni vyplnené obvykle len tým, čo musí, mu zrazu prestávajú dávať zmysel. „V týchto chvíľach začneme prirodzene premýšľať o tom, čo prenastaviť a začať robiť inak. Na začiatok je dobré si uvedomovať, že sa potrebujeme naučiť nerobiť všetko ‚správne', ale skôr sa začať sústrediť na to, čo je v danom okamihu správne a dôležité pre nás,“ hovorí Lucie Winklerová zo spoločnosti Atairu, v ktorej v rámci leadershipových programov pracuje aj s témami týkajúcimi sa rovnováhy medzi osobným a pracovným životom, alebo ak chcete work-life balance .

V zajatí našich vnútorných presvedčení: Že sa z nášho života stráca zdravá vyváženosť, spoznáme nepochybne všetci: Okrem dlhodobej nespokojnosti nám to naša myseľ a telo dávajú najavo únavou, zlým spánkom, pocitmi zahltenosti, možno aj zdravotnými problémami. Všetko vnímame oveľa emotívnejšie, takže nás rozhodí napríklad aj to, keď nám pred nosom prejde električka. „To je práve tá pasca. Snažíme sa byť dokonalé matky, manažérky, partnerky a tak ďalej, ale potom nám už bohužiaľ nezostáva čas robiť veci, ktoré nám dodávajú energiu, pokoj, balans a posúvajú nás ako osobnosti ďalej,“ hovorí odborníčka. Naša ďalšia pasca spočíva v tom, že snahu „robiť všetko správne“ sa paradoxne bojíme púšťať, hoci nám v tom vôbec nie je dobre. Fungujeme v zabehnutých vzorcoch: Keď toto prestanem robiť, čo si o mne pomyslia ostatní? Určite pre nich stratím hodnotu… „Poznám príbehy žien, a som bohužiaľ jedna z nich, ktoré práve pod tlakom, ani nie tak okolie, ale skôr svojich vnútorných presvedčení, alebo dokonca zdravotných problémov, skončili v starostlivosti lekárov a psychológov,“ dodáva Lucie Winklerová .

Zastavte sa: Pokiaľ nechcete patriť k tým, ktoré si až vďaka chorobe uvedomia, že niečo robia zle, naučte sa dávať si pomyselnú stopku. A to hlavne vtedy, keď sa začínate točiť v bludnom kruhu nadmiery povinností a z vášho života sa začína strácať radosť a ľahkosť. „Zastaviť sa je trochu kontraintuitívne – keď mám veľa práce, musím predsa zrýchliť – ale paradoxne je to presne ten moment, kedy by sme si mali dať pauzu. V Ataire na to máme príslovie Slow down, to speed up (voľne preložené spomaľ, aby si mohol zrýchliť pozn. red.). Práve v tom zastavení totiž prichádzame na to, čo sa deje a prečo ,“ vysvetľuje Winklerová. Vypnite online svet a sledujte počasie! Ako si užiť ničnerobenie bez pocitu viny? Odporúča, že práve v tomto momente je dobré sa pýtať, či sme tam, kde chceme byť a s kým chceme byť. Je vaša odpoveď záporná? Potom si skúste pomenovať reálne prekážky a tiež vnútorné presvedčenia, ktoré vám bránia v tom, aby ste urobili nejaké zmeny. Akonáhle začnete lepšie chápať samých seba i svoju situáciu, urobili ste prvý pomyselný krok k zdravému životnému balancu. Ten totiž nie je len o jednoduchom riadení času, ale najmä o vlastnej energii a o tom, čomu v živote venujeme pozornosť. Zoznam úloh nie je potrebný. Možno si tiež – či už v práci, alebo súkromie – píšete zoznamy všetkých úloh a s radosťou odškrtávate tie, čo ste zvládli. Možno sa ale tiež z času na čas dostanete do situácie, keď vás tie nesplnené úlohy na vašom to-do liste frustrujú. Podľa Lucie Winklerovej je preto oveľa dôležitejšie stanoviť, čo naozaj potrebujeme a na čo sa chceme sústrediť. Často totiž tiahneme k tomu, že riešime iba urgentné záležitosti a to, čo je síce dôležité, ale nie je urgentné, máme tendenciu neustále odkladať. Inými slovami hasíme, čo horí, a naše koníčky, priatelia alebo sebarozvoj idú bokom. „ Práve fokus na to, čo je pre nás podstatné, nám umožní dosiahnuť svoje ciele i sny a žiť život, aký si zaslúžime. Otázkou teda nie je, koľko ‚to-dočiek' som dnes splnila, ale skôr: Urobila som dnes to, čo som skutočne chcela urobiť?“ radí expertka.

Nájdite vlastné zdroje: V súvislosti so životnou rovnováhou ale nejde len o to, aby sme si pomenovali, čo nám v tom bráni, ale aby sme tiež dobre vedeli, čo nás dobíja a vďaka čomu bude v kondícii naša mentálna aj fyzická kapacita. Pre niekoho to môže byť šport, pre iného hrabanie lístia na záhrade, pre ďalšieho zase priatelia, divadlo, hory alebo napríklad wellness.
Lucie Winklerová prezrádza, že začala pracovať hneď po pôrode, ale skĺbiť bábätko, prácu a domácnosť pre ňu znamenalo, že niektoré veci, ktoré mala rada, išli bokom. Keď jej po čase začali kriticky chýbať, vytvorila si zoznam svojich zdrojov, v ktorom je okrem práce aj čas na dlhé, pohodové rána. „Aktuálne vstávam o 5:30, pretože je to jediný nerušený čas na pohyb, studenú sprchu a prípravu aj vychutnanie si dobrých raňajok. Chcem však povedať, že je dôležité hľadať vlastné cesty, aby sme robili to, čo potrebuje naše telo aj myseľ,“ dopĺňa.
Rešpektujte sami seba: Keď rozoberáme tému osobnej rovnováhy a vyváženosti, treba zdôrazniť aj to, že napriek všetkým dobre mieneným odporúčaniam je nutné rešpektovať svoje nastavenie aj svoj prirodzený životný rytmus. A predovšetkým sami seba. Povinností sa samozrejme nadobro nezbavíme, pretože stále musíme fungovať ako matky, partnerky či spoľahlivé kolegyne, ale zároveň nesmieme zo života vypustiť veci, ktoré nás napĺňajú, robia nám radosť a robia nás spokojnými. Je to o osobnom rozhodnutí každej z nás.