Niekedy máme veľmi jasné predstavy o tom, čo by mal Boh urobiť. Bože, nech prestane toto, nech sa mi podarí tamto. Bože, a mohol by si niečo urobiť aj v tamtej oblasti, veď vieš, že to naozaj potrebujem? Samo osebe to zlé nie je, lebo v modlitbách sme vyzvaní ku konkrétnostiam, ale tiež nám to potom môže brániť vidieť aj niečo iné.
Viete, keď máme predstavivosť zapnutú, vnímame len to, čo nám nakreslí, a hoci by nám ktosi núkal aj tisíc iných obrazov, možno krajších a vznešenejších, naša pozornosť by bola obmedzená. Lebo my predsa hľadíme doľava, nie doprava, my chceme ruže, nie fialky.
Migréna
Zobudila sa, a pocítila dve veci. Po prvé, veľkú vďaku, lebo konečne sa jej podarilo spať celú noc bez prekážok. Po iné dni, a trvalo to už dlhšie, aj zaspala, ale vždy sa zobudila. Raz o tretej, raz o štvrtej a veru bývalo aj tak, že celé hodiny len tak ležala, niečo si pustila a vzdala sa nádeje na spánok. Konečne teda našla odpočinok, po ktorom tak bažila. No ale po druhé, pocítila aj migrénu. Išla priam vyskočiť z kože, ako ju pichalo v hlave, ako ju provokoval každý zvuk a aj žalúdok sa dvíhal. Keby to bola sobota, zostala by ležať v posteli aj celý deň, ale práve sa začínala nedeľa, a to znamenalo, že treba ísť na bohoslužbu. Niežeby ju k tomu niekto nútil, ona sama rozumela, že Boh je jej útechou a že patrí do cirkvi, že sú veriaci jej rodinou. A tak, s týmto vedomím, vstala a obliekla sa, prišla na bohoslužby a snažila sa sústrediť. Len či jej to išlo, to bola už iná vec.
Modlitba
Bol to ťažký boj. Chcela tam byť a zároveň jej bolo čoraz horšie, už sa aj zdvíhala, že odíde skôr, ale čosi ju tam stále držalo.
„Kiežby sa za mňa dnes niekto modlil,“ pomyslela si.
Kázeň vrcholila, a ako vždy, končila sa záverečnou modlitbou. Kazateľ však bol obzvlášť nadšený, dýchalo to tam čímsi zvláštnym. Tá atmosféra, ach, to bolo voľačo.
„Ak je tu niekto, kto si povedal, že by bol rád, keby sa za neho modlili, nech ide dopredu,“ povedal zrazu pastor a jej viac treba nebolo. Okamžite sa postavila a vykročila vpred. Modlilo sa horlivo, pravdaže, nielen za ňu, ale aj za iných. Počas modlitby vnímala, že sa čosi deje s jej vnútrom, ale stále sa v mysli opakovala rovnaká myšlienka. Prečo nemizne migréna? Veď to predovšetkým ju hnalo dopredu. Spolovice nadšená, spolovice sklamaná, teda prišla domov a na migrénu vypila tabletky. Až večer, keď si ľahla a zatvárala oči, si to naplno uvedomila, až sa prudko posadila a skoro by aj vykríkla, keby sa nestrachovala, že pobudí ďalších členov rodiny.
Nadchlo ju, že Boh síce od nej nevzal migrénu, ale urobil niečo veľkolepejšie. Z nespavosti a iných okolností ju sužoval niekoľko dní pocit úzkosti a zrazu bol preč, úplne preč!
Iné predstavy
Napríklad taký Judáš, ktorý sa pre Ježiša stal zradcom, si tiež niečo predstavoval. Predstavoval si, že Ježiš zvrhne Rimanov a nastolí pozemské kráľovstvo. Že zničí fyzických nepriateľov, že využije fyzickú silu. A pritom mu unikla tá najväčšia podstata, že Ježiš spravil viac, oveľa viac. Nezničil Rimanov, ale porazil smrť. Nepoužil fyzickú silu, ale tou duchovnou pôsobil zázraky. Možno neuzdravil migrénu, ale odstránil úzkosť, a to je dôležitejšie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies