Pri spomienke na SNP nemožno obísť meno generála Júliusa Noska, ktorý sa podstatnou mierou podieľal na jeho príprave

Dôstojník slovenskej povstaleckej armády sa podstatnou mierou podieľal na príprave Slovenského národného povstania (SNP). V roku 1953 bol z armády prepustený a občiansky perzekvovaný v súvislosti s procesmi s tzv. buržoáznymi nacionalistami.

Július Nosko sa narodil 8. júna 1907 v mestečku Tisovec do mnohopočetnej poľnohospodárskej rodiny. V roku 1926 zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach a hlavne z finančných dôvodov v štúdiu pokračoval na Vojenskej akadémii v meste Hranice (teraz ČR), kde ju 29. júla 1928 slávnostne absolvoval. Od októbra 1928 pôsobil v rôznych vojenských hodnostiach a funkciách v Československej armáde (ČSA) v Pardubiciach, Klatovoch, Dobřanoch (teraz ČR). Vojenskú profesiu vykonával ďalej v Berehove na Zakarpatskej Ukrajine, v Pardubiciach a od júla 1936 ako veliteľ čaty vo Vojenskej akadémii v Hraniciach. Po roku 1938 slúžil vo viacerých vyšších vojenských funkciách v slovenskej armáde v Banskej Bystrici. Od 15. februára 1940 bol poslucháčom Vysokej vojenskej školy v Bratislave.

Po napadnutí Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Nemeckom odišiel Nosko na východný front ako príslušník Rýchlej skupiny. Po slávnostnom vyradení z Vysokej vojenskej školy vo februári 1942 plnil vojenské rozkazy v Charkove (Ukrajina). Na Slovensku pôsobil vo vojenských funkciách v Banskej Bystrici a v Bratislave.

V máji 1944 sa Július Nosko vrátil do Banskej Bystrice a stal sa vedúcim osobného a operačného oddelenia na Vojenskom ústredí. Využívajúc všetky vojenské vedomosti pripravoval zapojenie slovenskej armády do Slovenského národného povstania. Hneď v prvých dňoch povstania, 4. septembra 1944 ho vymenovali za náčelníka štábu Veliteľstva 1. československej armády na Slovensku a do príchodu generála Viesta 7. októbra 1944 na Slovensko bol i zástupcom veliteľa. Dňa 28. októbra 1944 ho povýšili na plukovníka. V tom čase ho Vojenský súd v Bratislave za dezerciu odsúdil na trest smrti.

Po oslobodení bol prvým veliteľom 2. pešej divízie pre stredné Slovensko. Jednotka popri svojich vojenských úlohách zabezpečovala i hospodárske úlohy pri obnove štátu. S platnosťou od 28. októbra 1946 plukovníka Noska povýšili na brigádneho generála. Veliteľom vojenskej jednotky Teplice sa stal 24. júla 1947. V decembri 1947 generála Noska preložili do českej Prahy na Vysokú školu válečnú ako náčelníka oddelenia generálneho štábu. Od 1. augusta 1947 do 25. januára 1953 bol náčelníkom Vševojskovej fakulty na Vysokom vojenskom učilišti a potom na Vojenskej akadémii v Prahe.

Dňa 31. januára 1953 Júliusa Noska bez akýchkoľvek dôvodov prepustili z armády do zálohy a to bez akýchkoľvek náhrad. Vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára–zootechnika a ostal bývať v Dobřanoch. V roku 1966 ho rehabilitovali.

Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo generálovi Júliusovi Noskovi udelili mnohé vysoké vyznamenania.

Zomrel 5. septembra 1986 v Prahe.