Prečo je 13. apríl pamätným dňom SR - Dňom nespravodlivo stíhaných?

Príslušníci národnej bezpečnosti (dnešná polícia), ľudových milícii, ŠtB niekde aj za asistencie armády vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí.

Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nie len v Československu, ale v celej strednej Európe. Po tejto prvej „barbarskej noci“ nasledovalo rušenie ďalších kláštorov a v auguste sa uskutočnila „Akcia R (rehoľníčky)“ zameraná na likvidáciu ženských reholí.

Po týchto akciách mnohí rehoľníci nastúpili cestu utrpenia v táboroch nútených prác, PTP a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzeniach. 

„Bol to hlboký zásah do našich osobných životov“, povedal mi Dr. Ladislav Lencz, ktorého Akcia K zastihla v mládeneckom veku ako novica v jezuitskom kláštore. Namiesto štúdia nastúpil do PTP, no jeho priateľ, ktorý bol rakúskym štátnym občanom mohol vycestovať a neskôr sa stal rektorom univerzity v Tokiu. Ladislavovi Lenczovi a stovkám ďalších to bolo znemožnené.

Páter Andrej Konc spomínal ešte väčšie útrapy starších rehoľníkov: „Tí starší pátri zomierali jeden za druhým.“ Vytrhnutie z kláštorov, hlad, chlad, kruté zaobchádzanie spôsobili ich predčasný odchod na večnosť bez toho, aby boli evidovaní ako smrteľné obete komunistického režimu.

Nemôžeme zabudnúť ani na bežných ľudí. Emma Olbrichová, ktorá v čase 2. svetovej vojny ukrývala Židov, pomáhala v čase komunizmu kňazom. Režim túto jednoduchú ženu (a nie len ju) odsúdil, drasticky mučil, zomrela na následky mučenia. V okolí Podolínca po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore nastala tvrdá odplata režimu. 

„Môjho muža bili dovtedy obuškami po chodidlách, až kým mu nezačala zliezať tá tvrdá koža z chodidiel. Na fúriku v noci som ho vozila k židovskej lekárke, ktorá mu tie rany liečila,“ spomína pamätníčka z Vyšných Ružbách.

13. apríl sa stal pamätným dňom SR - Dňom nespravodlivo stíhaných. Nejde pri tom len o historickú udalosť, ale aj o pohľad na tých, ktorí zakúšali (zakúšajú) bezprávie či už na Slovensku, alebo za hranicami našej vlasti.