Poslanci schválili viaceré zákony, dochádzanie ľudí za prácou majú podporiť príspevky

Poslanci dali zelenú návrhu zákona o štatutárnom audite, ktorým sa transponuje európska smernica. Zmeny sa týkajú predovšetkým oblastí, ktorými sú určenie rozsahu subjektov verejného záujmu a rozšírenie ich povinností, zvýšenie nezávislosti a zabezpečenia systému vnútornej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, vnútorná organizácia u štatutárnych audítorov a v audítorských spoločnostiach. Zmeny sa týkajú tiež zloženia a kompetencií výboru pre audit, ktorý je subjekt verejného záujmu povinný zriadiť.

Snahou je tiež zavedenie účinných mechanizmov na podporu ohlasovania porušení smernice a nariadenia v rámci audítorských spoločností. Vzhľadom na nové povinnosti, ktoré vyplývajú pre Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, sú navrhované nové kompetencie, ako aj presun niektorých oprávnení zo Slovenskej komory audítorov na Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Účinnosť zákona o štatutárnom audite sa navrhuje od 1. januára 2016, v niektorých bodoch od 17. júna budúceho roka. Oproti pôvodnému zneniu vládneho návrhu zákona pritom poslanci schválili zmeny, podľa ktorých subjektmi verejného záujmu podľa tohto zákona nebudú veľké obchodné spoločnosti. Niektoré povinnosti pri výkone auditu tak, ako by boli subjektmi verejného záujmu, im však zostanú.

Parlament odsúhlasil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky (Eximbanky) na rok 2016. Eximbanka plánuje v budúcom roku dosiahnuť čistý zisk 293 tis. eur. Oproti očakávanej skutočnosti za tento rok by to znamenalo nárast o 4 %. V roku 2014 banka dosiahla zisk po zdanení 342 tis. eur.  Nárast výnosov z obchodných činností v roku 2016 v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2015 predpokladá stabilizáciu, príp. mierny nárast obchodných aktivít v rozpočtovom roku. To sa v roku 2016 prejaví medziročným nárastom čistých výnosov z poistenia a zaistenia, stabilnou výškou výnosov z bankových aktivít. Mierne by mali poklesnúť výnosy z umiestňovania dočasne voľných prostriedkov pre predpokladané nižšie úrokové sadzby na peňažnom trhu. Banka by mala podľa návrhu v budúcom roku podporiť prostredníctvom svojich aktivít slovenský export v celkovej výške 1,74 mld. eur. Oproti očakávanej skutočnosti za tento rok by mala byť podpora exportu vyššia o 150,8 mil. eur, resp. o 9,5 %. Uvedený nárast súvisí s vyššou podporou exportu z poisťovacích činností a tiež z bankových činností. 

Banka plánuje prostredníctvom úverových a záručných aktivít podporiť slovenský export za 958,7 mil. eur. To je o 36,8 mil. eur viac v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2015. Ťažiskom bankových činností Eximbanky bude naďalej priame financovanie úverov pri pokračujúcom poklese objemu refinancovania, a tiež poskytovanie záručných produktov.  Prostredníctvom poisťovacích a zaisťovacích činností plánuje banka v roku 2016 podporiť export v celkovej výške 780 mil. eur. To je o 114 mil. eur viac oproti očakávanej skutočnosti za rok 2015. V oblasti poistenia a zaistenia sa banka zameria na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá.  Exportno-importnú banku zriadili zákonom z roku 1997. Poslaním Eximbanky je podpora slovenského exportu prostredníctvom bankových a poisťovacích aktivít. Jej úlohou je zlepšiť hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov na zahraničných trhoch. 

Ľudia, ktorí sa zamestnajú mimo bydliska, dostanú nový príspevok na nájom. Od začiatku budúceho roka sa na Slovensku zavedú nové podmienky poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou. Pôjde o príspevok vo výške 80 % preukázaných výdavkov na bývanie, maximálne 250 eur mesačne počas šiestich mesiacov, pričom znevýhodneným uchádzačom o prácu bude štát poskytovať príspevok aj ďalších šesť mesiacov, a to v sume najviac 125 eur mesačne. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament.  Na získanie nároku na príspevok na podporu mobility bude po novom stačiť aj nahlásenie prechodného pobytu v súvislosti so získaním zamestnania, ak miesto prechodného pobytu na území SR je vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 70 km. V súčasnosti sa pritom príspevok na presťahovanie za prácou poskytuje jednorazovo vo výške najviac 1 327,76 eura a je viazaný len na zmenu trvalého pobytu, pričom sa vyžaduje, aby bolo miesto nového trvalého pobytu vzdialené od pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km. 

Zamestnávateľom na účely absolventskej praxe bude podľa schválenej novely zákona aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nemá žiadnych zamestnancov. Aj tieto SZČO tak budú môcť využiť nezamestnaného absolventa a ponúknuť mu absolventskú prax. Od začiatku budúceho roka sa rozšíri okruh dôvodov, ktoré sa považujú za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom práce. Pôjde aj o prípady, kedy uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov neplní podmienky účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce, ktoré boli písomne dohodnuté medzi úradom práce a uchádzačom o zamestnanie. Rezort práce a sociálnych vecí chce týmto spôsobom zabezpečiť aktívnu účasť uchádzačov o zamestnanie na aktívnych opatreniach na trhu práce a zintenzívniť ich záujem na plnení dohodnutých podmienok. 

Novelou zákona sa tiež rozširujú možnosti vzdelávania a prípravy pre trh práce aj v kurzoch a programoch vzdelávania, ktoré síce nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce. "Ich realizácia je zabezpečovaná na základe oprávnenia alebo osvedčenia vydaného podľa osobitných predpisov a umožňuje získanie odborných vedomostí, zručností a schopností nevyhnutných k vykonávaniu pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce,“ tvrdí rezort práce a sociálnych vecí. 

Poslanci odklepli aj zvýšenie maximálneho príspevoku na starostlivosť o dieťa. Maximálna suma príspevku na starostlivosť o dieťa sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 230 eur na 280 eur. Pôjde o maximálnu výšku príspevku v prípade, ak starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorú schválila Národná rada SR. Príspevok na starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov pre toho rodiča, ktorý dá dieťa do štátnej alebo obecnej materskej školy, bude môcť dosiahnuť najviac 80 eur mesačne. Novela zákona tiež zjednodušuje administratívnu náročnosť pri poskytovaní tohto príspevku. Rodič nebude povinný úradu práce a sociálnych vecí každý mesiac preukazovať výšku nákladov na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Ak sa o dieťa do troch rokov jeho veku stará napríklad starý rodič bez živnostenského oprávnenia, suma príspevku zostane vo výške 41,1 eura. 

Parlament schválil aj zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zákonom sa mení aj Zákonník práce, kde sa zavádza pojem vysielajúci zamestnávateľ a upravuje sa povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom osobitnú dohodu pri vyslaní do iného členského štátu. "Zavádza sa spoločná zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky a jeho priameho subdodávateľa, ktorý je zamestnávateľom vyslaného zamestnanca, za dodržanie pravidiel vyslania týkajúcich sa minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas pri vyslaní zamestnanca na územie Slovenskej republiky,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. 

Zmeny prinesie aj zákon o úveroch na bývanie. Spotrebitelia budú mať právo na odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu, a to do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Vyplýva to zo zákona o úveroch na bývanie, ktorý schválil parlament. Zákon ustanovuje aj podmienky pri poskytovaní úverov na bývanie, postupy a informácie pred uzatvorením zmluvy ako aj spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním úveru na bývanie. Rovnako zavádza povinnosť informovať záujemcu o úver o parametroch úveru, a to na novom formulári ESIS. 

Zákon o úveroch na bývanie sa zameriava aj na stanovenie podmienok posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa. Veriteľ nesmie posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie iba na základe toho, že hodnota nehnuteľnosti určenej na bývanie presahuje výšku úveru. Na základe zákona sa upraví aj predčasné splatenie úveru na bývanie, zmena meny a prístup k postupom mimosúdneho vybavovania sťažností, reklamácií a nápravy v prípade urovnávania sporov medzi veriteľom a spotrebiteľom ako aj medzi finančným agentom a spotrebiteľom. 
Veriteľ je povinný na účely poskytovania úverov na bývanie a posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytovať údaje o úveroch na bývanie aspoň do jedného elektronického registra údajov. Účinnosť zákona je stanovená od 21. marca 2016. 

Parlament schválil novelu zákona sociálnych službách. Podľa schválenej novely zákona, ktorú do parlamentu predložila skupina poslankýň za Smer-SD na čele s Vierou Tomanovou, sa o dva roky posunie koniec obdobia, počas ktorého nie sú poskytovatelia sociálnej služby, ktorí ju už poskytovali podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, povinní dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov. Toto obdobie sa predĺži z 31. decembra 2015 na 31. decembra 2017. 

Do konca roka 2017 tiež rezort práce a sociálnych vecí nebude hodnotiť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. "Odklad právomoci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v oblasti hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby vytvára časový priestor na komunikáciu metodiky zavedenia podmienok kvality poskytovaných sociálnych služieb a metodiky hodnotenia podmienok kvality medzi zainteresovanými stranami," uviedlo k návrhu novely zákona ministerstvo práce a sociálnych vecí. Neodstránenie nedostatkov plnenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby v lehote určenej ministerstvom má totiž za právny následok výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb. 

Vláda odsúhlasila aj príspevok pre Afriku. Slovensko pristúpi do zvereneckého fondu EÚ pre Afriku a zároveň prispeje financiami vo výške 500-tisíc eur. Ako médiá informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zakladajúce listiny zvereneckého fondu pre Afriku sa majú podpísať vo štvrtok 12. novembra na summite EÚ – Afrika v La Vallette na Malte.

Ako sa uvádza vo vládou schválenom materiáli, cieľom zvereneckého fondu zameraného na odstraňovanie príčin nelegálnej migrácie v Afrike je podpora stability, ekonomického rozvoja, bezpečnosti, dodržiavania ľudských práv a podpora lepšieho manažmentu migračných tokov vo vybraných regiónoch a krajinách Afriky. Zverenecký fond sa zriaďuje na obdobie do 31. decembra 2020 ako strednodobý nástroj pre riešenie aktuálnych výziev v Afrike. 

Európska únia môže zo zvereneckého fondu podporiť región Sahel a oblasť Čadského jazera (Burkina Faso, Kamerun, Čad, Gambia, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria a Senegal) a krajiny severnej Afriky (Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a Egypt). Slovensko však podľa materiálu „špecifikovalo využitie svojej časti príspevku výlučne pre región Afrického rohu“, teda pre krajiny: Džibutsko, Eritrea, Etiópia, Keňa, Somálsko, Južný Sudán, Sudán, Tanzánia a Uganda. Slovensko svoj 500-tisícový príspevok pošle v dvoch etapách. Prvých 250-tisíc eur pošleme do fondu najneskôr do 31. decembra 2016 a druhú časť do 30. júna 2017. 

Peniaze zo zvereneckého fondu sa môžu použiť na podporu niekoľkých aktivít. Ide napríklad o podporu hospodárskych programov, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti najmä pre mladých ľudí a ženy v miestnych komunitách, projekty podporujúce základné služby pre miestne obyvateľstvo ako sú potravinová a výživová bezpečnosť či zdravotnícke a vzdelávacie služby. Peniaze sa môžu využiť aj na programy zamerané na boj proti nelegálnej migrácii a jej predchádzanie a na boj proti obchodovaniu s ľuďmi či prevádzačstvu. Takisto môžu ísť na podporu presadzovania zásad právneho štátu prostredníctvom budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja. 

Dnes a vo štvrtok sa na Malte v La Vallette koná summit Európskej únie a Afriky. „Je to dlho očakávané stretnutie, africké krajiny sú krajinami pôvodu veľkej časti migrantov,“ uviedol Lajčák s tým, že problém migrácie nemôžeme riešiť bez dialógu s nimi. „Tá debata bude o tom, ako oni vedia pomôcť k tomu, aby sa ten prílev migrantov EÚ obmedzil,“ priblížil šéf diplomacie. EÚ podľa Lajčáka poskytuje Afrike veľké finančné prostriedky a pomoc africkým krajinám. Lajčák skonštatoval, že Slovensko by bolo bývalo radšej, ak by sa summit EÚ – Afrika konal skôr, nie však za každú cenu. „Takto sú aspoň viac-menej pripravené tie základné závery a východiská,“ uviedol.