BRATISLAVA - Za najväčší úspech slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie možno považovať začatie bratislavského procesu, ktorým sa spustil proces reflexie o budúcom smerovaní EÚ.
Vyplýva to z hodnotiacej výročnej správy o členstve SR v EÚ, o ktorej rokujú poslanci Národnej rady SR v úvode piateho dňa 17. schôdze. Za dôležité výsledky predsedníctva sa považuje aj ratifikácia parížskej klimatickej dohody, podpísanie Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou (CETA), sfunkčnenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, prijatie rozpočtu EÚ na rok 2017 či pokrok v procese rozširovania.
Plénum rokuje aj o Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017. Z nej vyplýva, že už tretí rok pretrváva nepriaznivá zmena vonkajšieho bezpečnostného prostredia SR. "Slovenská republika je osobitne znepokojená pokračujúcou nestabilitou na východ od svojich hraníc, ale aj celkovo v širšom európskom susedstve."
Po správach týkajúcich slovenskej a európskej politiky príde na rad návrh deklarácie od koaličných poslancov Martina Fedora (Most-Híd) a Martina Glváča (Smer-SD). Parlament ňou má vyjadriť pripravenosť podporiť rozpočtové výdavky na obranu tak, aby do konca volebného obdobia v roku 2020 dosiahli 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Deklarácia hovorí aj o podpore plánov na modernizáciu a rozvoj bezpečnostného systému SR a Ozbrojených síl SR. NR SR by zároveň mala požiadať vládu, aby s parlamentom pravidelne konzultovala avizované plány rozvoja ozbrojených síl.
V dopoludňajšom hlasovaní majú poslanci rozhodnúť, či sa do druhého čítania dostane novela umožňujúca vykonávať určité práce na pozemkoch pod budúcimi diaľnicami ešte pred ukončením vyvlastňovacieho procesu. O právnej norme z dielne rezortu dopravy rokuje parlament v zrýchlenom režime.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies