Poslanci majú vyhlásenie k Ukrajine, opozícii chýba priamy apel na Rusko

"NR SR podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva, ktorého cieľom je dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny. Ďalšia studená vojna v Európe nie je v záujme nikoho. Vítame dohodu o prímerí dosiahnutú v Minsku medzi predstaviteľmi vlády Ukrajiny a povstalcami v Doneckej a Luhanskej oblasti. Dohoda o prímerí však nie je dostatočná na dosiahnutie udržateľného prímeria. NR SR preto apeluje na všetkých účastníkov konfliktu, aby rešpektovali minskú dohodu o prímerí a aby svojím neuváženým konaním nespôsobovali obnovenie bojov, zabíjanie ľudí a utrpenie civilného obyvateľstva," píše sa v návrhu vyhlásenia.

Parlament má ďalej vyjadriť presvedčenie, že "na ceste na dosiahnutie trvalého mierového riešenia konfliktu treba hľadať obojstranne prijateľné kompromisy medzi vládou Ukrajiny a predstaviteľmi povstalcov. Ako prioritný výraz tohto kompromisu NR SR apeluje na všetky strany konfliktu, aby umožnili slobodné rozhodnutie občanov Ukrajiny a vykonanie slobodných nerušených a demokratických volieb na celom území Ukrajiny".

NR SR tiež konštatuje, že "od začiatku podporuje diplomatické riešenie súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskom, EÚ a USA, rešpektujúcou zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Slovensko a Ukrajinu spájajú historické, kultúrne a medziľudské vzťahy a ich potenciál treba naďalej využívať. Slovensko si úprimne želá, aby Ukrajina bola slobodná, demokratická a prosperujúca krajina a chce s ňou aj v budúcnosti rozvíjať intenzívny politický dialóg a spoluprácu v hospodárskej a iných oblastiach".

Parlament zároveň deklaruje, že "SR vždy podporovala a bude podporovať európsku orientáciu Ukrajiny a je pripravená jej poskytnúť expertnú pomoc. Avšak iba občania Ukrajiny môžu a musia slobodne rozhodnúť o zahraničnopolitickom smerovaní svojej krajiny".

Návrh vyhlásenia pôvodne obsahoval aj apel na Rusko: "NR SR apeluje na Ruskú federáciu, aby prispela k stabilizácii a deeskalácii situácie a rešpektovala územnú celistvosť Ukrajiny". Poslanci Smeru-SD však túto časť vypustili, keďže tvrdia, že apel je už riešený v texte vyššie.

Proti vypusteniu protestovala opozícia. "Rusko môže najlepšie prispieť k deeskalácii tak, že odčiní, čo urobilo. Ruské jednotky tam sú, Rusko vojensky operuje na území Ukrajiny a my sa nemáme prečo tváriť, že to nevidíme," upozornil šéf zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd). Za to, aby tam výzva Rusku ostala, sa prihovoril aj Martin Fronc (KDH). "Text je napísaný uhladeným diplomatickým jazykom a nikoho sa nemôže dotýkať," povedal.

Šebej zároveň žiadal, aby z vyhlásenia poslanci vypustili USA. "Nemajú tam čo hľadať, nie sú súčasťou sporu. Každý, kto tvrdí, že ide aj o konflikt USA, sa mýli," zdôraznil. Podľa Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) je zahrnutie USA do konfliktu len pokusom legitimizovať rôzne konšpiračné teórie.

Šéf výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) to však vidí inak. "USA nemajú čo hľadať v spore na Ukrajine, ale niečo tam hľadajú. Preto ich musíme do vyhlásenia zahrnúť. Apelovať len na jednu veľmoc by bolo málo komplexné," myslí si.

Kaník tiež vyzval Blahu a Šebeja, aby na piatkovom rokovaní pléna o Ukrajine bola zabezpečená aj prítomnosť premiéra Roberta Fica (Smer-SD). "Premiér je ten, kto sa k téme vyjadruje najviac a vyjadruje sa v rozpore s tým, čo hovorí minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD)."

Šéf rezortu diplomacie sa premiérových kritických vyjadrení k sankciám voči Rusku zastal. "Je to prejav jeho veľkej zodpovednosti k Slovensku," povedal Lajčák.