Ochrana lesa a zalesňovanie sú nevyhnutnými opatreniami proti zrážkam

Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri zadržiavaní vody a znižovaní povrchového odtoku. Tie, ktoré sú znehodnotené a odlesnené, zadržiavajú podľa analytikov nižší objem vody. Extrémne zrážky tak môžu v takýchto lesoch zmyť pôdu a spôsobiť záplavy. Zníženie povrchového odtoku sa prejavuje až vtedy, keď je lesná pokrývka v malých čiastkových povodiach vyššia ako 30 percent. "Okrem toho zadržiavanie povrchovej vody v lesoch je o 25 percent vyššie, keď sa lesná pokrývka zvýši na najmenej 70 percent," poukázali analytici.

Pokračujú, že remízky a biopásy na poliach zachytávajú vodu a spomaľujú povrchový odtok. Remízky listnatých stromov umiestnené na spásaných pozemkoch môžu znížiť riziko záplav. Stromy a zelené strechy v mestách zvyšujú schopnosť akumulácie vody a tým znižujú povrchový odtok. "V dôsledku klimatických zmien sa intenzita zrážok zvýši, a tak sa podľa mníchovskej štúdie regulačný potenciál vegetácie a zelených striech znižuje, keďže sú ich kapacity na zadržiavanie vody obmedzené," uviedol IEP.

Adaptívnym opatrením proti extrémnym zrážkam je aj odpojenie nepriepustných povrchov. Výsledky zahraničnej modelovej štúdie naznačujú, že pri odpojení strešných zvodov od kanalizačného systému možno dosiahnuť 40 percent zníženie objemu odtoku a kulminačného prietoku. Štúdia tiež navrhla zvýšiť povrchovú akumuláciu vody. Napríklad otvorené priestranstvá, ako sú parky či školské dvory, môžu podľa inštitútu dočasne slúžiť na skladovanie vody počas silných dažďov. Keď mestské kanalizačné systémy a odvodňovacie kanály nemajú schopnosť odvádzať množstvo dažďovej vody, extrémne zrážky môžu spôsobiť záplavy v mestách. "Pozornosť by sa preto mala zamerať na zlepšenie konvenčných kanalizačných a odvodňovacích systémov a trvalo udržateľných mestských kanalizačných systémov," skonštatovali analytici.