Novým pápežom sa stal Argentínčan Jorge Mario Bergoglio!

Ide o prvého mimoeurópskeho pápeža po viac ako tisícročí a vôbec prvého pápeža z amerického kontinentu. Tradičnou latinskou formulou: "Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus papam" (Oznamujem vám veľkú radosť: Máme pápeža) uviedol dnes večer nového pápeža na balkón na Námestí sv. Petra, úplne zaplnenom veriacimi z celého sveta, francúzsky kardinál Jean-Louis Tauran.

Primas argentínsky, arcibiskup z Buenos Aires, jezuita patril už počas konkláve v roku 2005 medzi najvážnejších súperov nemeckého kardinála Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. Vzhľadom na vek a krehké zdravie patril tentoraz medzi menej favorizovaných cirkevných hodnostárov.

José Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v rodine talianskych prisťahovalcov. Absolvoval štúdium technického charakteru v hlavnom meste Argentíny, kde jeho otec pracoval ako zamestnanec železníc, avšak už v 21 rokoch odišiel do kňazského seminára.

Po vysvätení za kňaza v roku 1959 nasledovalo štúdium teológie. V období rokov 1973-1979 pôsobil ako provinciál rádu jeuitov. V časoch, ktoré boli mimoriadne ťažké pre jeho vlasť, v ktorých po sociálnych nepokojoch prevzala moc v Argentíne vojenská junta, priviedol svojich bratov z rádu späť k prísne náboženským úlohám.

Za "kardinála chudobných" označovaný Bergoglio sa vyznačuje mimoriadnou skromnosťou, nezriedka cestuje aj ako kardinál metrom argentínskej metropoly a aj v Ríme uprednostňuje pri pohybe po meste tmavý kabát bez kardinálskeho klobúka.

V ostatných rokoch kritizoval primas argentínsky opakovane tamojšie vlády manželov Kirchnerovcov, korupcia a biedu v tejto latinskoamerickej krajine. Neúspešne sa angažoval proti legalizácii homosexuálnych manželstiev v Argentíne.

Kardinál Bergoglio, ktorý je šéfom arcidiecézy v Buenos Aires od roku 1998 a kardinálom od roku 2001, bol jediným jezuitom-účastníkom konkláve. Pápeža zvolilo kardináli v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi, ktoré sa začalo iba v utorok.

Predpokladom pre jeho úspešnú voľbu bola dvojtretinová podpora kardinálskeho kolégia, čo v prípade 115-členného zboru kardinálov znamenalo podporu 77 kardinálov-voliteľov.

Po tom, čo bolo jasné, že voľba bola úspešná, pristúpil k úspešnému kardinálovi vicedekan kolégia a položil mu v latinskom jazyku otázku: "Prijímaš kánonickú voľbu za Najvyššieho veľkňaza?" Po kladnej odpovedi vyjadrenej slovíčkom Súhlasím pápež musel oznámiť meno, ktoré bude používať počas pontifikátu.

Následne ho odviedli do malej miestnosti nazývanej komnata sĺz v zadnej časti kaplnky, aby tam podľa tradície "ronil slzy nad svojou zodpovednosťou a nad rozsahom úloh, ktoré ho v cirkvi čakajú".

V komnate sĺz sa obliekol potom do jednej z vopred pripravených bielych referend a v sprievode vicedekana kardinálskeho zboru a kamerlenga sa odobral k hlavnému oltáru Sixtínskej kaplnky umiestnenému pod Michelangelovým Posledným súdom, kde sa nachádza trón. Nasledovala poklona kardinálov novému pápežovi a potom už jeho prezentácia svetu.