Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali vedci Katalin Karikó a Drew Weissman

Prelomové zistenia

Dvojica si prestížne ocenenie vyslúžila za ich „objavy týkajúce sa modifikácií nukleozidových báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti COVID-19“. V pondelok to v Štokholme oznámil tajomník Nobelovej komisie pre fyziológiu alebo medicínu Thomas Perlmann.

Nobelova komisia v tlačovej správe na svojej webstránke www.nobelprize.org uviedla, že prelomové zistenia dvojice vedcov „fundamentálne zmenili naše pochopenie toho, ako mRNA (mediátorová ribonukleová kyselina) interaguje s našim imunitným systémom“.

„Laureáti prispeli k bezprecedentnému tempu vývoja vakcín počas jednej z najväčších hrozieb pre ľudské zdravie v modernej dobe,“ vyzdvihla komisia.

Karikó, ktorá v súčasnosti pôsobí na Szegedskej univerzite a Pennsylvánskej univerzite, a Weissman z Pennsylvánskej univerzity pri spoločných výskumoch zistili, že modifikácie báz v mRNA znížili zápalové reakcie a zvýšili produkciu proteínov. Tým odstránili kritické prekážky na ceste ku klinickým aplikáciám mRNA.

Vývoj vakcíny proti vírusom

Záujem o technológiu mRNA sa začal zvyšovať a v roku 2010 na vývoji metódy pracovalo niekoľko spoločností, pripomína Nobelova komisia.

Vývoj sa sústredil najmä na vakcíny proti vírusom zika a MERS-CoV, pričom posledná uvedená úzko súvisí s vírusom SARS-CoV-2. Po vypuknutí pandémie COVID-19 svetové spoločnosti vyvinuli rekordnou rýchlosťou dve vakcíny mRNA, ktoré mali ochrannú účinnosť okolo 95%.

Pôsobivá flexibilita a rýchlosť, s akou môžu byť mRNA vakcíny vyvinuté, pripravujú pôdu pre použitie novej platformy aj pre vakcíny proti iným infekčným chorobám. V budúcnosti by sa technológia mohla použiť aj na dodávanie terapeutických proteínov a liečbu niektorých typov rakoviny.