ROZHOVOR: Vladimír Pčolinský odkrýva doteraz neznáme dôkazy, ktoré mu otvorili cestu do normálneho života

Spomínaný paragraf v jeho prípad uplatnil 1. námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. „Celé sa to javí tak,  ako by sme 31. 8. podali 363-ku a hneď ma pustili, ale tá 363-ka bola podaná 4. mája,“ vysvetľuje Vladimír Pčolinský, okrem iného, v rozhovore a pokračuje: „Nemôžem za to, že generálnej prokuratúre trvalo štyri mesiace, kým v mojej veci rozhodla a takisto nemôžem za to, že rozhodnutie vo veci Haščák, Arpáš, Arpášová, prišlo v ten istý deň.“

Súčasne cituje štatistiku Generálnej prokuratúry SR, ktorá zverejnila, že ročne podáva 363-ku asi 500 ľudí a z nich je 80 až 90 prípadov úspešných. V jeho prípade sa viedli debaty aj o tom, že by možno bolo lepšie, keby sa dostal pred súd, ktorý by rozhodol o jeho vine alebo nevine. On si to nemyslí. „Pre mňa osobne by to lepšie nebolo, pretože som videl, akým spôsobom pracujú súdy s faktami,“ naráža na dôkazy, ktoré mohol verejnosti odprezentovať až po svojom prepustení. 

„Navyše, tento prípad bol v prípravnom konaní a pánom konania je prokurátor. Preto je úplne oprávnené, že v tejto veci rozhodol on. Úlohou súdov nie je očisťovať ľudí, úlohou súdov je rozhodovať o vine a treste, o nevine môže rozhodnúť prokurátor alebo vyšetrovateľ už v prípravnom konaní,“ vysvetľuje. 

Rôzne bankovky, rôzne farby obálok, žiadne odtlačky

Spis Vladimíra Pčolinského má 1 800 strán. Riaditeľom SIS bol necelý rok – od apríla 2020 do marca 2021, kedy si po neho prišla NAKA. Obvinený bol z brania úplatku v hodnote 20 000 eur a z toho, že sám úplatok dal.

Prvá kauza sa týka tzv. zhodenie  odposluchov na podnikateľa Zoroslava Kollára, ktorý mal dať kajúcnikovi Ľudovítovi Makóovi obálku s úplatkom pre Vladimíra Pčolinského a jeho námestníka Borisa Beňu v hodnote 40 000 eur.

„Ľudovít Makó tvrdil, že zobral od Zoroslava Kollára bielu zalepenú obálku a nevie, čo v nej bolo. Zavolal Borisa Beňu a on tvrdil, že preberal žlto-hnedú zalepenú obálku,“ pokúša sa Vladimír Pčolinský rozmotať rozpory v dôkazoch.

„Boris Beňa prišiel do kancelárie, našiel tam balíčky bankoviek, v každom mali byť podľa jeho výpovede 100 a 200-eurové bankovky. Potom bol peniaze ochotný vydať a zrazu tam bolo 20 kusov 50-eurových bankoviek.“

Znalecké skúmanie stálo štát 16 000 eur. „Zistilo sa, že sú na nich iba odtlačky a biologické stopy DNA výlučne Borisa Beňu, žiadne moje, ani Zoroslava Kollára, ani Ľudovíta Makóa,“ sumarizuje výsledok odbornej expertízy.

V druhom prípade mal dať úplatok Vladimír Pčolinský v súvislosti so záujmom o firmu Strabag istému pánovi Kučerkovi. „Povedal, že odo mňa dostal 10 000 eur v 100-eurových bankovkách, peniaze prepočítal a ukryl ich doma na povale. Potom ho zobrali v akcii Judáš, povedal, že to ľutuje a odovzdal plechovú krabičku s údajným úplatkom. V nej bolo 82 kusov 50-eurových bankoviek a 57 kusov 100-eurových bankoviek, čo je dohromady 9 800 eur,“ hovorí Vladimír Pčolinský.

V tomto prípade stál znalecký posudok štát 27 000 eur. „Našli sa tam daktylky iba pána Kučerku, moje tam neboli žiadne, našli sa bio stopy DNA, zase iba pána Kučerku, moje tam neboli, ale potom to malo také rôzne interpretácie; raz súd povedal, že je skutočnosťou, že peniaze boli v obálke a tým pádom tam nemuseli byť moje odtlačky, ale žiadna obálka nikdy neexistovala, nikdy nebola zaistená...,“ dokončí druhý príbeh.

Pozrite si celý rozhovor, v ktorom sa dozviete viac o tom, prečo námestník prokurátora použil v tomto prípade paragraf 363, kde teraz Vladimír Pčolinský pracuje, čo čítal vo väzbe a ako sa polročný pobyt za mrežami podpísal na ňom, na jeho dcére a celej rodine.