Nikdy nie je neskoro: Deväťdesiatročná Trenčanka vydala svoju prvú básnickú zbierku

Rodáčka z Orlovej pri Karvinej prišla ako 12-ročná s celou rodinou do Trenčína. Básne začala písať už na strednej škole, k písaniu poézie ju priviedol vtedajší profesor na ekonomickej škole v Trenčíne, jazykovedec Jozef Mistrík. „Prvú báseň som venovala jemu, schoval si ju a chcel, aby ju recitovali na jeho pohrebe. Zomrel ako 80-ročný a moja báseň na jeho pohrebe naozaj odznela,“ povedala Prekopová.

Prvú báseň zo svojej zbierky napísala keď mala 20 rokov, poslednú ako 83-ročná. „Svoje básne som vždy dala prečítať svojej mamičke, neskôr aj mojim priateľkám, ktoré si ich kopírovali. Som rada, že sa moje básne ľuďom páčia. Ľudia už dnes poéziu veľmi nečítajú, ale sú takí, ktorých zaujíma poézia a myslím si, že si ich prečítajú,“ doplnila poetka.

Podľa šéfky trenčianskeho Spolku slovenských spisovateľov Jany Polákovej sú to básne z prežitého, venované blízkym ľuďom, s pokorou k životu, k bohu a láskou k Slovensku a vďakou za každý deň, ktorý autorka prežila. „Keď som si pozerala Guinessovu knihu rekordov, tak najstaršia autorka, ktorá vydala svoju prvotinu, mala 85 rokov. Pani Prekopova je teda poetkou, ktorá tento rekord prekonala,“ priblížila Poláková s tým, že vďaka patrí aj Danici Birošovej, ktorá finančne zastrešila vydanie básnickej zbierky.

Libuša Prekopová prišla podľa riaditeľa Sociálnych služieb mesta Trenčín Ladislava Pavlíka do Zariadenia pre seniorov v Trenčíne v minulom roku. „Je to veľmi skromná žena. Je to skôr introvertka, takže dlhší čas trvalo, kým sa spoznala s ostatnými klientmi. Tí dlho netušili, že pani Prekopová má schopnosť umelecky stvárniť svoju predstavu o živote a spomienky. Bolo zaujímavé pozorovať, ako sa začlenila medzi klientov, ktorí sa umelecky prejavujú,“ skonštatoval Pavlík.

Ako dodal, v zariadení je viac umelecky založených klientov, no nikto z nich si z rôznych dôvodov zatiaľ netrúfol prezentovať svoje schopnosti verejne. „Považujú túto tvorbu sa príliš osobnú, intímnu a nemajú záujem s tým ísť na verejnosť. Píšu pre seba a svojich najbližších. Pani Prekopová dokázala prekonať túto bariéru,“ zdôraznil Pavlík.