K obvyklým dvadsiatim ôsmim dňom sa raz za štyri roky – v tzv. priestupnom roku – pridáva dvadsiaty deviaty. Deje sa tak v priestupných rokoch, ktorých letopočet je deliteľný štyrmi. V histórii sa však vyskytol aj 30. február, a to dokonca dvakrát.
Myšlienka pridať každý štvrtý rok deň navyše, aby sa kalendár zladil s reálnym pohybom Zeme okolo Slnka, má už viac ako 2000 rokov. Tento systém, nazývaný "priestupný rok", bol používaný v tzv. juliánskom kalendári, ktorý bol zavedený rímskym politikom a vojvodom Júliusom Cézarom v roku 46 pred n. l. s účinnosťou od roku 45 pred n. l.
Starí Egypťania už v treťom storočí pred našim letopočtom poznali koncept priestupného roka, ktorý zahrňoval pridanie jedného dňa. Rimania mali však odlišný systém: ich kalendár mal 355 dní a každé dva roky sa pridával dodatočný mesiac, aby sa vyrovnala nezhoda v čase.
Tento systém zrušil rímsky cisár Július Ceasar zavedením priestupného dňa. A práve z tohto obdobia pochádza tradícia pridávania dňa do mesiaca februára. Dôvodom je to, že tzv. Juliánsky kalendárny rok končil februárom a začínal marcom. Február má len 28 dní, pretože v kalendári nezostalo miesto na viac dní. V priestupnom roku sa teda do februára pridal jeden deň, aby mal tento mesiac 29 dní.
Napriek zavedeniu Juliánskeho kalendára stále existovala odchýlka medzi skutočnou a kalendárnou dĺžkou roku. V 16. storočí táto odchýlka dosiahla 10 dní, čo viedlo k zavedeniu Gregoriánskeho kalendára. Tento nový kalendár konečne upravil dĺžku jednotlivých rokov tak, aby sa odchýlka minimalizovala a udržala sa čo najbližšie k astronomickej realite.
V minulosti bol aj dátum 30. február. V Švédsku, ktoré dlhé roky odmietalo gregoriánsky kalendár a hľadalo vlastný spôsob reformy, v roku 1700 vynechali priestupný deň. Po dvanástich rokoch sa však Švédi vrátili späť k juliánskemu kalendáru. V roku 1712 z dôvodu istoty pridali dokonca dva priestupné dni – 29. a 30. február. Nakoniec sa Švédi zmierili s gregoriánskym kalendárom rok po Angličanoch, a to v roku 1753.
Ďalším príkladom je obdobie rokov 1930 a 1931 v Sovietskom zväze, kde sa komunistická vláda snažila vytvoriť nový inovatívny kalendár s päťdňovými týždňami a tridsaťdňovými mesiacmi, no bez úspechu.
Vloženie 29. februára ako priestupného dňa má aj vplyv na začiatky jednotlivých ročných období, posúva ich logicky o približne 18 hodín (t.j. tri štvrtiny dňa) dozadu. Napríklad, zatiaľ čo vlani jarná rovnodennosť nastala 20. marca o 22:24 hod, tento rok to bude už o 04:06 hod. Pred rokom bol prvý letný deň 21. júna, prvý jesenný deň 23. septembra a prvý zimný deň 22. decembra, no tento rok budú tieto dni 20. jún, 22. september a 21. december.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies