Na Slovensku vyšiel román Vladimira Nabokova V tieni zlovestna

Vladimir Nabokov je ruský spisovateľ - emigrant z prvých dvoch tretín 20. storočia. Narodil sa v Petrohrade 22. apríla 1899 v rodine zámožného právnika s rozvetveným šľachtickým príbuzenstvom. Zo sociologického hľadiska je preto pochopiteľné, že po októbrovej revolúcii rodina utekala pre ruskou mocou. Na jeseň 1919 na Krym, neskôr do Anglicka a potom do Nemecka. V Berlíne totiž žila veľká komunita ruských emigrantov – intelektuálov. O spôsobe ich života v tomto priestore je román Dar, ktorého prínos pre súčasnosť je iba pripomenutie, aký smutný je život emigranta v inonárodnom priestore.

Nabokov sa v Berlíne roku 1936 oženil. Za manželku si zobral ruskú polovičnú židovku. Tento fakt úzko súvisí s práve vydanou knihou v slovenčine. V Nemecku nastupoval nacizmus a fašizmus, a tak sa Nabokovovci vzhľadom na pôvod Vladimirovej manželky museli pobrať preč. V roku 1940 odišli do USA, kde v rokoch 1945-46 napísal Nabokov svoj druhý po anglicky napísaný román a v roku 1947 ho tam aj vydal.

V románe V tieni zlovestna sa odzrkadľuje spisovateľova priama životná skúsenosť z nástupu hitlerovského fašizmu v Nemecku i literárne sprostredkované poznanie o spôsobe života v jeho rodnom Rusku za života Stalina. Obe postavy diktátorov v románe stelesňuje jeho spolužiak zo základnej a strednej školy Paduk, ktorého prezývali Ropušiak, a s ktorým sa autor už v škole neveľmi ráčil. Diktátori však potrebujú osobnosti a známych intelektuálov. V tomto prípade Paduk potrebuje svetovo uznávaného filozofa Kruga. Ten sa však vzpiera podporiť jeho zvrátenú ideológiu aj za cenu života. No a o tomto strete román je.

Samotný príbeh sa začína v deň smrti manželky hlavného hrdinu a udeje sa v časovom priestore len niekoľkých mesiacov. To však autorovi stačí, aby zobrazil postupné narastanie totalitných a diktátorských manierov moci, jej úlisnosť, farizejstvo a postupnú agresivitu, na konci ktorej sú vraždy. V čase vyjdenia román nezaujal, boli dva roky po vojne a ľudia si mysleli, že to „zlovestno“ je na večné veky minulosťou. Dnešok ukazuje, že ešte zďaleka nie.

Autor nezaprel svoj básnický prológ. Má napríklad takéto prirovnania: „...a fotografov s dušami bezcennými ako čerešňové kôstky“. Navyše, vtipne, až prefíkane využíva svoju znalosť západných jazykov a ich lexiku dosť často konfrontuje s rodnou ruštinou. Tu treba pripomenúť aj vynachádzavosť prekladateľa Otakara Kořínka, ktorý pre názov románu vymyslel veľmi prijateľný slovenský jazykový novotvar – „zlovestno“.

Dá sa povedať, že román Vladimira Nabokova V tieni zlovestna môžeme považovať aj za - iste nechcený, ale zákonitý prológ k románu Georga Orwella „1984“ z roku 1949.